💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Na poli pri Vrábľoch našli pozostatky najmenej 78 ľudí staré približne 7-tisíc rokov.
- Až 77 kostier bolo bez lebky.
- Vedci si nemyslia, že išlo o brutálne popravy alebo masaker.
- Najpravdepodobnejšie išlo o neznámy rituál, ktorému dnes už nerozumieme.
Nie každý deň sa na Slovensku podarí objaviť nález, ktorý zaujme archeológov z celej Európy. Práve to sa však stalo pri meste Vráble v Nitrianskom kraji. Na mieste, kde dnes nájdeš obyčajné polia, ležalo pred približne 7-tisíc rokmi veľké sídlisko prvých poľnohospodárov, ktoré ukrývalo temné tajomstvo, píše portál Popular Science.
Archeológovia tu objavili hromadný hrob s pozostatkami najmenej 78 ľudí. Na tom by ešte možno nebolo nič mimoriadne, no šokujúce je, že 77 z nich nemalo lebku.
Jedno z najvýznamnejších pravekých sídlisk v Európe
Vráble patria medzi najdôležitejšie archeologické lokality takzvanej kultúry s lineárnou keramikou. Išlo o jedných z prvých európskych farmárov, ktorí postupne opúšťali život lovcov a zberačov a usádzali sa v stálych osadách.
Vedci z nemeckej Univerzity v Kieli a Slovenskej akadémie vied v Nitre skúmajú lokalitu od roku 2012. Doteraz tu identifikovali viac ako 300 niekdajších domov rozdelených do troch štvrtí. Osada existovala približne medzi rokmi 5250 až 4950 pred naším letopočtom. Práve pri vstupe do sídliska narazili na zvláštny hrob.
Lebky niekto odstránil zámerne
Kostry boli uložené bez jasného poriadku alebo systému. Chýbali im však takmer všetky lebky. Výnimkou bolo iba jedno dieťa, ktorého kostra zostala neporušená. Nová štúdia publikovaná v magazíne Proceedings of the Prehistoric Society naznačuje, že nejde o dôsledok vojenského útoku ani brutálneho masakru.
Výskumníci totiž našli stopy, ktoré podľa nich ukazujú na opatrné odstránenie lebiek. „Pozostatky jasne ukazujú zámernú manipuláciu s telami. Prvé analýzy naznačujú predovšetkým to, že nešlo o násilné sťatie hlavy, ale skôr o zručné odstránenie lebiek,“ vysvetlila biologická antropologička Katharina Fuchs z Univerzity v Kieli.
Rituál, ktorému už nerozumieme
Najväčšou otázkou zostáva, čo sa s lebkami stalo. Jednou z teórií je, že ich obyvatelia osady uchovávali na inom mieste ako súčasť náboženského alebo spoločenského obradu. Podobné praktiky poznáme aj z iných pravekých kultúr, no každá ich vykonávala odlišným spôsobom. Vedci preto zatiaľ nevedia povedať, čo presne znamenali vo Vrábľoch.
„Musíme predpokladať, že tieto praktiky boli súčasťou úplne iného sveta významov, než aký poznáme dnes. Práve preto je ich interpretácia taká náročná,“ uviedol archeológ Martin Furholt. Výskum navyše pokračuje. Odborníci analyzujú DNA, chemické zloženie kostí aj stopy po rezaní.
Chcú tak zistiť, odkiaľ pochovaní ľudia pochádzali, ako sa stravovali a či boli navzájom príbuzní. Jedno je však isté už dnes - nenápadné pole pri Vrábľoch ukrývalo jednu z najväčších archeologických záhad, aké boli na Slovensku v posledných rokoch objavené.
