Portál Vice odkazuje na štúdiu publikovanú v PLOS, v rámci ktorej vedci požiadali mužov a ženy, aby pomocou 3D modelov tváre vytvorili viacero verzií: ako vyzerajú oni sami, čo považujú za ideálne, aký typ by chceli na krátky či dlhý vzťah a čo si myslia, že preferuje opačné pohlavie. Vieš, ako to dopadlo? Obe strany sa vo svojich domnienkach systematicky mýlili.
Ženy predpokladali, že muži túžia po výrazne ženskej tvári, muži si zasa mysleli, že ženy preferujú extrémne mužné črty. V skutočnosti sú ale preferencie oveľa rôznorodejšie a menej extrémne.
Honba za ideálom, ktorý možno ani neexistuje
Mnohí z nás si osvojili predstavu, že krása musí byť „maximalizovaná“ - viac ženskosti, viac mužnosti, viac dokonalosti, viac... A potom sa snažíme priblížiť k niečomu, čo si vlastne len myslíme, že chce ten druhý.
Problém je, že druhá strana robí presne to isté. Výsledkom je akási zvláštna hra na naháňačku, v ktorej sa obe pohlavia snažia zapáčiť nejakej predstave, ktorá vôbec nemusí byť reálna.
Prečo sa aj napriek snahe cítime nedostatočne
Výskum ukázal aj ďalšiu zaujímavú vec - čím viac si človek myslí, že opačné pohlavie chce extrémny ideál, tým menej spokojný býva so svojím vlastným vzhľadom. Rozdiel medzi „ako vyzerám“ a „ako by som mal vyzerať“ sa zväčšuje, a s ním aj neistota.
To môže vysvetľovať, prečo sa ľudia snažia „zlepšiť“ svoj vzhľad, no v praxi (napríklad pri randení či hľadaní partnera) nemajú pocit, že by to naozaj fungovalo alebo že by sa situácia zlepšovala. Upravujú sa podľa domnelej predstavy, nie podľa skutočných preferencií ľudí.
Príťažlivosť totiž nie je všeobecná matematická rovnica. To, čo je pre jedného človeka fascinujúce, môže byť napríklad pre iného úplne neutrálne.
Keď sa budeme snažiť vyzerať „perfektne pre všetkých“, automaticky sa púšťame na nesplniteľnú a frustrujúcu misiu. Možno je preto oveľa užitočnejšie prestať sa snažiť zapadnúť do akéhosi jedného ideálu, a namiesto toho sa sústrediť na svoju autenticitu, šarm, energiu a na to, čo vyžarujeme.
