Farba sa hneď po aplikácii rýchlo šíri lymfatickým systémom a hromadí sa v lymfatických uzlinách. Tam farbivo pretrváva celé roky. Výskum sa preto zameral na toxicitu troch najčastejšie používaných farieb – čiernej, červenej a zelenej – a odhalil, že pigmenty nielen zostávajú v koži, ale sa aj trvalo ukladajú v imunitných bunkách, upozorňuje portál iDnes.
„Atrament sa už niekoľko hodín po tetovaní šíri lymfatickými cievami a vo veľkom množstve sa hromadí v lymfatických uzlinách, kde ho aktívne pohlcujú imunitné bunky – makrofágy. Tieto bunky, ktoré bežne odstraňujú cudzie častice, ako sú baktérie, vírusy či toxíny, však pigment nedokážu rozložiť. To vedie k ich poškodeniu a bunkovej smrti, najvýraznejšie pri čiernych a červených atramentoch,“ opísal Martin Palus, vedúci Laboratória arbovirológie Biologického centra AV ČR, ktorý sa na výskume podieľal.
Tetovanie môže oslabiť účinok vakcíny
Spolu s kolegami zistil, že ak sa napríklad silno potetovaný človek nechá zaočkovať proti covidu, vakcína u neho bude s veľkou pravdepodobnosťou fungovať menej účinne než u človeka bez tetovania.
Výsledky ukazujú, že tetované myši po očkovaní mRNA vakcínou vytvárali výrazne menej protilátok. Dôvodom môže byť skutočnosť, že časť imunitných buniek zostáva dlhodobo ovplyvnená pigmentom, horšie spracúva antigén a poskytuje slabšie signály potrebné na tvorbu protilátok.
Pigment v lymfatických uzlinách vedci pozorovali nielen u laboratórnych myší, ale aj v odobratých vzorkách ľudských lymfatických uzlín, a to dokonca aj mnoho rokov po tetovaní.
Do výskumu sa zapojilo dvanásť medzinárodných výskumných skupín pod vedením profesora Santiaga F. Gonzáleza zo švajčiarskeho Inštitútu pre výskum v biomedicíne (IRB, Università della Svizzera italiana).
Proces tetovania vyvoláva zápalovú reakciu, ktorá má dve jasne rozlíšiteľné fázy. Najprv dochádza k akútnemu zápalu, ktorý vrcholí niekoľko hodín po tetovaní a postupne ustupuje počas prvých dní.
„Nasleduje dlhodobejšia fáza, v ktorej zápalové procesy a aktivácia imunitných buniek v lymfatických uzlinách pretrvávajú najmenej dva mesiace,“ dodal Palus.
Otázky o bezpečnosti tetovania zostávajú otvorené
Tieto zistenia otvárajú nové otázky o bezpečnosti tetovania aj o možných dopadoch u ľudí s rozsiahlymi tetovaniami.
„Tetovací atrament nie je z pohľadu imunológie neutrálny. Dokáže dlhodobo meniť prostredie v lymfatických uzlinách, čo môže byť dôležité pri reakciách na infekcie aj pri očkovaní,“ upozorňuje Martin Palus.
Výskum sa touto štúdiou zďaleka nekončí. Vedci budú ďalej podrobnejšie skúmať vzťah medzi tetovacími pigmentmi, imunitným systémom a ochoreniami.
Hlavný autor štúdie Santiago F. González a Martin Palus už spoločne požiadali o grant v programe WEAVE – Lead Agency, ktorý poskytuje Švajčiarska národná vedecká nadácia a Grantová agentúra Českej republiky. V jeho rámci sa chcú zamerať najmä na hlbšie pochopenie toho, ako tetovacie farbivá ovplyvňujú imunitnú odpoveď v kontexte infekčných ochorení.
Štúdia bola publikovaná aj v prestížnom vedeckom časopise PNAS.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.