Najväčšia snehová vločka v histórii spadla v januári 1887 nad údolím rieky Clark Fork pri meste Missoula v americkom štáte Montana, píše portál iDnes. Podľa svedectva rančera Matta Colemana dosahovala priemer 38 centimetrov a hrúbku asi 20 centimetrov. Je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov aj so svedectvom tohto farmára. „Bola väčšia než rajnica na mlieko,“ tvrdil.
Obrie vločky nevznikajú len v rozprávkach
Sneh je skutočný zázrak prírody. Snehová vločka sa skladá z nespočetného množstva drobných ľadových kryštálikov a každý z nich je jedinečný.
Kryštály sa počas letu atmosférou spájajú do väčších zhlukov. Najväčší jednotlivý kryštál, ktorý bol kedy zdokumentovaný, mal 10 milimetrov. Zazrel ho americký fyzik Kenneth Libbrecht v Kanade v decembri 2003.
Väčšina meteorológov sa zhoduje, že obrie vločky, ktoré môžeme pozorovať voľným okom, sú v skutočnosti zhluky viacerých vločiek. A tie najväčšie môžu dosahovať v priemere 10 až 20 centimetrov.
Bežne však vločky dosahujú veľkosť okolo pol centimetra a hmotnosť približne štyri miligramy.
Pod mikroskopom je každá snehová vločka priesvitná a bezfarebná, podobne ako čistý ľad. Bielu farbu snehu vytvára až svetlo, ktoré sa na jej drobných plochách láme a rozptyľuje do všetkých strán, takže potom na slnku doslova žiari.
Niekedy je však sneh zafarbený viac do modra – to sa deje najmä vtedy, keď sa nachádza vo veľkej hrúbke. V takom prípade totiž vrstvy snehu pôsobia ako akýsi filter a absorbujú viac červeného než modrého svetla. „Napokon stačí niekedy pozorovať stopu v hlbokom snehu a porovnať jej farbu s okolitou zasneženou krajinou,“ opisuje meteorológ Českej televízie Michal Žák.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.