Vedci hovoria o bode, keď sa mestá ocitnú bez vody, a nazývajú ho „deň nula“. Hoci sa to možno zdá ako niečo vzdialené, najnovšia štúdia publikovaná v Nature Communications naznačuje, že v niektorých oblastiach môže tento moment prísť skôr, než by sme čakali, informuje portál iMeteo.sk.
Kolobeh vody sa rozpadá
Klimatická zmena mení to, čo bolo kedysi samozrejmé: napríklad prúdenie riek, zrážky aj odparovanie. Spaľovanie fosílnych palív narúša rovnováhu, ktorú planéta budovala milióny rokov. Následkom toho sú dlhé obdobia sucha striedané prívalovými dažďami, ktoré nestihnú doplniť zásoby podzemnej vody.
„Deň nula je moment, keď otočíme kohútikom a voda skrátka nebude tiecť,“ vysvetľuje Christian Franzke, klimatológ z univerzity v juhokórejskom Pusane, ktorý štúdiu viedol. Jeho tím vytvoril rozsiahlu sériu modelov, ktoré predpovedajú, kde a kedy hrozí extrémny nedostatok vody.
Viac ľudí, menej vody
Sucho nikdy neprichádza samo. Zvyčajne ide o kombináciu viacerých faktorov – dlhodobého sucha, klesajúcich hladín riek a vodných nádrží, ale aj rastúcej spotreby. Počet obyvateľov rastie, priemysel aj poľnohospodárstvo potrebujú stále viac vody, a príroda to už jednoducho nestíha vyrovnávať.
Podľa štúdie bude do konca tohto storočia až tri štvrtiny regiónov ohrozených suchom čeliť vážnemu a trvalému nedostatku vody, ak ľudstvo nezmení spôsob, akým vyrába energiu. A znepokojivé je aj to, že v niektorých oblastiach, napríklad na západe USA, sa „deň nula“ môže objaviť už o pár rokov, v 20. či 30. rokoch tohto storočia.
Mestá na pokraji vyschnutia
Svet už zažil varovné príklady. V roku 2018 bolo Kapské Mesto len pár týždňov od úplného kolapsu vodných zásob. Mestu sa podarilo katastrofe vyhnúť len vďaka prísnym opatreniam a nečakaným dažďom. V indickom Čennaji sa v roku 2019 situácia zopakovala – nádrže vyschli, monzúnové dažde zlyhali a ľudia čakali hodiny v radoch na cisterny s vodou.
Podobné riziko dnes číha aj na ďalšie veľkomestá – od Teheránu a Kábulu až po Mexico City a Los Angeles. Ich populácia rastie rýchlejšie, než stíhajú reagovať vodovodné siete. Najťažšie to majú chudobnejšie komunity, ktoré už teraz bojujú s obmedzeným prístupom k vode.
Najviac ohrozené sú podľa výskumu Stredomorie, južná Afrika, časti Ázie a Austrálie. Tam sa suché obdobia nielen predlžujú, ale aj opakujú čoraz častejšie – bez dostatočného času na obnovu zásob. A dôsledky môžu byť drsné: od zničených úrod až po ohrozenie samotného života v niektorých regiónoch.
Čas konať, kým voda tečie
Vedci preto apelujú na vlády aj firmy, aby zrýchlili prechod na čisté zdroje energie a zlepšili hospodárenie s vodou. Obrovské množstvá sa totiž každoročne stratia kvôli netesným potrubiam a zanedbanej infraštruktúre. Pomôcť by mohlo aj lepšie plánovanie priemyslu v oblastiach, kde je vody málo už dnes.
Klimatológ Richard Allan z University of Reading, ktorý sa na výskume nezúčastnil, štúdiu označil za „dôležitý dôkaz o tom, ako sa suchá zhoršujú kombináciou klimatického otepľovania a rastúcej spotreby vody“. Podľa neho ide síce len o mapu pravdepodobnosti, no trend je jasný – boj o vodu sa už začal.
Svet má ešte šancu zmeniť smer. No ak nezačneme s vodou hospodáriť rozumnejšie, deň nula sa z vedeckého pojmu môže stať bežnou realitou. A vtedy už budeme márne otáčať kohútikom.