? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci sledujú čierne diery, aby určili presnú polohu Zeme.
- WiFi a mobilné siete im rušia jemné signály z vesmíru.
- Bez týchto údajov sú ohrozené satelity aj navigačné služby.
- Riešením sú „tiché zóny“ a nové pravidlá pre rádiové frekvencie.
Predstav si, že tvoje Google Mapy, online banking a dokonca aj presné predpovede počasia závisia od toho, či vedci dokážu počúvať čierne diery miliardy svetelných rokov ďaleko. Znie to ako sci-fi? V skutočnosti ide o realitu, ktorú dnes ohrozujú práve veci, bez ktorých si už nevieme predstaviť život, ako napríklad WiFi, mobily a satelitný internet, píše The Conversation.
Prečo vlastne sledujeme čierne diery?
Presné určenie polohy Zeme nie je len akademická hračka. Je to základná súčasť takzvaného globálneho geodetického reťazca, od ktorého závisia satelity, navigácia, monitoring klímy či fungovanie online bánk.
Aby sme vedeli, kde presne sa Zem nachádza vo vesmíre (a kam smeruje), musíme mať pevné body mimo nej. Najlepšie sa na to hodia čierne diery v strede vzdialených galaxií, ktoré vysielajú stabilné rádiové signály.
Pomocou siete rádioteleskopov na celej planéte vedci tieto signály zachytávajú a „odpočítavajú“ z nich pohyb Zeme, jej rotáciu či jemné kývanie. Tento proces sa volá veľmi dlhá základňová interferometria (VLBI).
Digitálny smog blokuje vesmírny výhľad
Donedávna mali vedci na sledovanie čiernych dier k dispozícii „pruhy“ v rádiovom spektre, ktoré boli relatívne tiché. S príchodom WiFi, mobilov a satelitného internetu sa však z týchto kozmických diaľnic stali zápchy plné digitálneho hluku.
Každá nová generácia mobilných sietí si vyžaduje ďalšie frekvencie. Signály z čiernych dier sú veľmi slabé, a ak ich prekryje silný signál z tisícok satelitov alebo miliónov routerov, vedci ich jednoducho nevidia.
Technológie môžu zabiť technológie
Ak stratíme schopnosť presne určovať polohu Zeme, ohrozíme služby, ktoré považujeme za samozrejmosť, ako napríklad GPS navigáciu, leteckú dopravu, stabilitu energetických sietí aj internetové transakcie.
Riešením by podľa Lucie McCallum z Tasmánskej univerzity mohli byť rádio-tiché zóny okolo kľúčových observatórií, nové medzinárodné dohody, ktoré ochránia dôležité frekvencie pre vedu a dohody s prevádzkovateľmi satelitov, aby svoje signály nesmerovali priamo na rádioteleskopy.
Podľa vedcov je však kľúčové, aby sa o probléme začalo viac hovoriť, pretože zachovanie „výhľadu“ na čierne diery je dnes dôležitejšie, než si uvedomujeme. A veľmi rýchlo sa môže stať, že to budú paradoxne technológie, ktoré zabijú technológie.