Žijeme v obrovskej kozmickej simulácii? Vedec tvrdí, že gravitácia je dôkazom, že svet je dokonalý počítač

Už vyše 25 rokov nás kultový film Matrix núti zamýšľať sa nad tým, či realita okolo nás je skutočná. Teraz však prichádza britský fyzik, ktorý tvrdí, že myšlienka o simulovanom svete nemusí byť len fantáziou filmárov.

Dr. Melvin Vopson z Univerzity v Portsmouth tvrdí, že gravitácia by mohla byť dôkazom toho, že žijeme vo virtuálnej realite – v prepracovanom systéme, ktorý funguje ako obrovský vesmírny počítač.

Podľa jeho najnovšej štúdie je gravitácia v skutočnosti nástrojom, pomocou ktorého vesmír „komprimuje“ informácie a znižuje informačný chaos. Tak ako počítačové programy optimalizujú dáta, aby boli efektívnejšie, tak aj vesmír údajne „zhlukuje“ hmotu, aby zjednodušil svoj výpočtový výkon.

„Zjednodušene povedané, je jednoduchšie spracovať vlastnosti jedného objektu než viacerých oddelených,“ vysvetľuje Vopson. Podľa neho práve preto gravitácia spôsobuje, že sa objekty v priestore približujú k sebe, nie v dôsledku akéhosi ťahu, ale ako prejav snahy o optimalizáciu dát.

Profesor sa nevenuje len gravitačnej sile pôsobiacej na Zemi – zameriava sa aj na jej pôsobenie vo vesmíre ako celku, kde zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní galaxií, udržiavaní planét na obežných dráhach okolo hviezd a ovplyvňovaní pohybu okolitých nebeských telies.

Aip Advances/

Vedci chcú stlmiť slnko. Kontroverzný experiment môže byť záchranou klímy alebo začiatkom katastrofy

Informácia ako piaty stav hmoty

Vopson vo svojich výskumoch zachádza ešte ďalej: tvrdí, že informácia má hmotnosť, podobne ako hmota alebo energia. Dokonca zaviedol nový fyzikálny zákon – takzvaný druhý zákon informačnej dynamiky, podľa ktorého informačný „neporiadok“ (entropia) na rozdiel od klasickej termodynamiky neklesá, ale sa znižuje.

To je v ostrom kontraste s druhým zákonom termodynamiky, ktorý tvrdí, že neporiadok v izolovanom systéme vždy rastie (napríklad vajce sa nedá "nespražiť"). No pri informácii podľa Vopsona platia iné pravidlá, ktoré pripomínajú logiku programovania či počítačových algoritmov.

Tento obrázok zobrazuje druhý termodynamický zákon z 50. rokov 19. storočia. Tento starý zákon stanovuje, že entropia – miera neusporiadanosti v izolovanom systéme – sa môže iba zvyšovať alebo zostať rovnaká. Naproti tomu druhý infodynamický zákon profesora Vopsona stanovuje, že entropia klesá – ale vysvetľuje správanie informácie spôsobom, akým starý zákon nemôže.
 

Aip Advances/

Simulovaný vesmír: Fantázia, alebo nová veda?

Myšlienka, že žijeme v simulácii, nie je nová. Podporuje ju aj známy filozof Nick Bostrom či Elon Musk. No Vopson prináša niečo, čo sa doteraz nepodarilo nikomu, konkrétne fyzikálne argumenty a merateľné hypotézy.

Ak má pravdu, všetko od padajúceho jablka až po tvorbu galaxií môže byť prejavom snahy vesmíru „šetriť dáta“ a znižovať informačnú záťaž, presne ako keď si počítač ukladá súbory do ZIP archívu.

Znie to ako sci-fi? Možno. No každé veľké vedecké prevraty začínali myšlienkami, ktoré sa v ich čase zdali absurdné.