Lokalita La Draga sa nachádza na východnom brehu jazera Banyoles, približne 35 kilometrov od Stredozemného mora a 50 kilometrov južne od pohoria Pyreneje. Výskum sa zaoberal usadlosťou, ktorej plocha sa odhaduje na viac ako 15-tisíc metrov štvorcových, informuje portál Sci News.
Boli zdokumentované dve fázy okupácie, a to približne v období 5324 až 4977 rokov pred Kristom a 5210 až 4796 rokov pred Kristom. Sú typické výraznými stavebnými tradíciami, ktoré možno pripísať neolitickej kultúre.
Jednalo sa o farmársku ekonomiku založenú najmä na chove dobytka a pestovaní. „Lokalita La Draga je jedným z výnimočných príkladov pre štúdium archeologických pozostatkov,“ povedala Raquel Piqué, výskumníčka z Universitat Autònoma de Barcelona.
„Napriek tomu, že použitie ohňa je v La Draga dobre zdokumentované, nenašli sme dôkaz o materiáloch použitých na jeho zapálenie alebo prepravu“ vyjadrila sa odborníčka. „Zhromaždené údaje poukazujú na to, že väčšina získaných húb bola odnesená do lesa v okolí lokality, vysušená a uskladnená s úmyslom použiť ich ako podpaľač. Okrem toho bolo v dvoch vzorkách, ktoré sme analyzovali, evidentné, že sa používali na tento účel, čo potvrdilo našu hypotézu.“
V La Draga výskumníčka Piqué a kolegovia získali plodnice šiestich druhov húb. „Schopnosť získať tieto pozostatky je mimoriadna, vzhľadom na to, že ich zachovanie ako archeologický materiál, je veľmi náročné kvôli ich ľahkému rozkladu,“ povedal Antoni Palomo, výskumník z Archeologického múzea v Katalánsku.
„Väčšina húb nájdených v La Draga má v sebe veľa pórov a môže rásť na kmeňoch mŕtvych stromov a parazitovať na živých stromoch,“ uviedli archeológovia. „Sú to nejedlé druhy, ktoré sa tradične používali na zapaľovanie ohňa,“ vysvetlili.
Drevitá štruktúra týchto húb z nich robí vysoko horľavý materiál, a preto sú ideálne na zakladanie a prenášanie ohňa. Celý tento proces, ako to mohlo približne fungovať, si môžeš pozrieť vo videu priloženom vyššie.
