Hlavný vedec NASA Goddard Space Flight Center, James Garvin, si myslí, že sme mohli nesprávne čítať stopy niektorých vážnejších zásahov asteroidov, ku ktorým došlo za posledný milión rokov. „Následky by boli extrémne vážne,“ povedal počas svojej prezentácie na nedávnej konferencii o lunárnej a planetárnej vede.
Najznámejší zo všetkých meteoritov – ten, čo vyhubil dinosaurov, ktorý pred asi 66 miliónmi rokov prerazil dieru v kôre dnešného polostrova Yucatán – vyniká svojou devastáciou života na Zemi. Bol to desať kilometrov široký gigant, ktorý zasiahol našu planétu približne pred 100 miliónmi rokov, uvádza Sciencealert.
Aj menšie dopady môžu spôsobiť katastrofu
Lenže aj oveľa menšie dopady však môžu rozvíriť dostatok prachu na to, aby zatienili planétu a potenciálne by mohli viesť k rokom hladomoru. Podľa niektorých odhadov padajú takéto asteroidy so šírkou kilometra na zemský povrch v priemere každých 600 000 rokov.
Garvin a jeho tím použili nový katalóg satelitných snímok s vysokým rozlíšením, aby sa bližšie pozreli na zvetrané pozostatky niektorých z najväčších kráterov vytvorených za posledný milión rokov v snahe lepšie zmerať ich skutočnú veľkosť.
Nová metóda skúmania
Na základe ich analýzy sa mnohé z týchto kráterov vyznačujú slabými prstencami za tým, čo sa zvyčajne považuje za ich vonkajší okraj, vďaka čomu sú väčšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Napríklad sa predpokladá, že približne 12 až 14 kilometrov široký kráter v Kazachstane nazvaný Zhamanshin bol vytvorený meteoritom s priemerom 200 až 400 metrov, ktorý zasiahol Zem asi pred 90 000 rokmi. Bol to zrejme posledný dopad, ktorý potenciálne spôsobil „nukleárnu zimu“.
až trojnásobne väčšie ako sme si mysleli
Na základe novej analýzy však táto už tak veľká udalosť mohla byť ešte katastrofickejšia a zanechať kráter, ktorý je v skutočnosti v priemere široký až 30 kilometrov. Prepočítané boli aj priemery okrajov troch ďalších veľkých kráterov, pričom všetky sa zdvojnásobili alebo strojnásobili.
Tiieto novoobjavené prstence však nemusia byť nevyhnutne priame následky nárazu. Je možné, že by to mohli byť aj úlomky vymrštené z úderu, ktorý koncentrovane padal naspäť. „Veda sa však nepohybuje na pozadí jediného pozorovania. Je to zatiaľ hypotéza hodná diskusie,“ dodáva vedec.
