Na začiatku všetkého bola náhoda. V roku 1957 robotníci našli v troskách stredovekej krypty niekdajšieho whithornského priorstva v Škótsku tri rakvy. Počas nasledujúceho desaťročia odhalili vykopávky desiatky hrobov s artefaktmi a pozostatkami, pravdepodobne duchovných a členov bohatých rodín, ktoré priorstvo financovali. Podľa spolku Whithorn Trust, ktorý sa o nálezisko stará, bol objekt domovom vôbec najstaršej kresťanskej komunity v Škótsku, píše sa na portáli iDnes.
Most medzi dnešným dňom a tak dávnou stredovekou minulosťou teraz vystaval kraniofaciálny antropológ a forenzný umelec Christopher Rynn. Trom kostrám, teda aj trom postavám, vrátil tvár.
Tvár napovie o živote
Jednej z nich výskum vrátil dokonca aj meno. Biskup Walter najskôr pôsobil v diecéze York, v roku 1209 sa stal whithornským biskupom, a bol ním až do roku 1235. Vedecký tím ho identifikoval vďaka historickým zápisom, artefaktom, časovému určeniu s pomocou rádiouhlíkových metód a analýzy izotopov.
Biskupova kostra prezradila, že za života vykazoval známky obezity, jeho jedálniček bol bohatý na ryby. To svedčilo o zámožnom životnom štýle, počas pôstu pred významnými kresťanskými sviatkami si totiž mohli tí, ktorí na to mali, dopriať ryby. A biskup Walter si ich doprial z plného hrdla, odhalil výskum. Jeho zuby potom napovedali, že vyrastal v Galloway. Dostalo sa mu veľmi dôstojného pohrebu, jeho hrob bol svojím umiestnením a vybavením jedným z najprominentnejších. Telo v ňom ležalo so zlatým prsteňom, ktorý bol vykladaný smaragdami a rubínmi a s ozdobnou perlou, popisuje portál National Museum Scotland.
Aj druhý muž, ktorému veda vrátila tvár, bol duchovný, ale omnoho nižšieho postavenia. Bol rovnako pochovaný medzi cirkevnou elitou, ale bez ornátu, bez ozdôb. Jeho tvár bola nápadná rozštepom pier.
Najkrajšia tvár
Tretia tvár sa pýšila dokonalou symetriou, tak bezchybnou, že Rynn v liste The Telegraph zdôrazňuje, že sa s príkladnejšou súmernosťou nikdy nestretol. Naznačuje to, podľa jeho slov, nielen to, že žena musela byť „extrémne krásna.“ Tiež je to, hovorí vedec, dôkazom, že sa tešila spokojnému, šťastnému detstvu bez tráum. „Keď tvár rastie, počas detských rokov, počas dospievania, nevyvíja sa rovnomerne. Rastie vľavo, rastie vpravo, trochu ako keď chodíte. Takže akákoľvek choroba, dokonca aj duševná trauma, čokoľvek vás vyruší zo spánku, čokoľvek vám zabráni na istý čas jesť, tvár symetriu stratí,“ popisuje Rynn. „Čím viac chorôb a tráum v detstve, tým menej symetrická tvár v dospelosti.“
Neznáma žena sa pritom pýši veľmi súmernou tvárou. Že počas života pravdepodobne netrpela chudobou, že nebola vystavená ani tvrdej práci ako dolné spoločenské triedy, o tom svedčí aj miesto a podoba jej posledného odpočinku. Jej pozostatky ležali v kamennej rakve pred vysokým oltárom, hneď za hrobom biskupa Waltera, a podľa vedcov poukazuje na vysoký spoločenský status. Jej život bol pravdepodobne veľmi zaopatrený, ale krátky, zomrela niečo po dvadsiatich rokoch života.
Telo neznámej krásky pritom v rakve ležalo na lôžku z lastúr, to má podľa bio-archeologičky Shirley Curtis-Summersovej súvislosť s náboženskými väzbami do Whithornu. Pútnici a pútničky totiž cesty podnikali s náhrdelníkmi z lastúr okolo krku. Do whithornského priorstva putovali pre hrobku svätého Niniana, misionára z ôsmeho storočia, ktorý otáčal na kresťanstvo piktské národy.
Chcú získať viac informácií o neznámej žene
Vedci dúfajú, že sa dozvedia viac o žene. Izotopová analýza by im mala prezradiť skladbu jej jedálnička. Pokiaľ sa ukáže, že rovnako obsahoval veľa rýb, potvrdí to jej vysoký sociálny status. „Tento projekt nesie veľký význam. Pretože zatiaľ čo nikdy nedokážeme rozprávať celý príbeh života tých stredovekých ľudí, keď budeme môcť rekonštruovať ich jedálniček, mobilitu, a teraz ich tváre, umožní nám to ponoriť sa do ich minulosti a prísť im tvárou v tvár,“ hovorí Bradfordská univerzita, ktorá na výskume spolupracuje.
