Filmy ako The Birds (1963) alebo The Happening (2008) nám ukazujú, čo by sa mohlo stať, ak by sa príroda náhle stala pomstychtivou. Ale vyhliadky na zranenia či dokonca úmrtia spôsobené agresívnymi vtákmi nie sú iba fikciou na filmovom plátne.
Nižšie nájdeš zoznam vtákov, s ktorými by si nechcel bojovať.
Kazuár
Za najnebezpečnejšieho vtáka je považovaný kazuár, tieto príbuzné pštrosov žijú v pralesoch Austrálie a Novej Guney. Kazuár je schopný zabiť človeka pomocou svojich pazúrov, má ich tri a stredný pripomína dýku, jeho dĺžka môže dosiahnuť až 12 centimetrov. Ak mu človek chce ujsť, má smolu dokáže šprintovať rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu.
Kazuári sú zvedaví a z času na čas zaútočia, ale útoky na ľudí sú pomerne zriedkavé. Podľa odborníkov a chovateľov ide o veľmi agresívny druh, ktorý niekedy útočí aj bez zjavnej príčiny. Jeden z posledných incidentov sa stal v roku 2019 v USA. Nemenovaný muž zomrel po tom, ako ho kazuár, ktorého na svojom ranči neďaleko mesta Gainesville na Floride choval, napadol, a svojimi ostrými pazúrmi mu spôsobil smrteľné zranenia, uvádza sa vo vyhlásení hasičského a záchranného zboru v okrese Alachua. Podľa úradov mal muž spadnúť a následne bol napadnutý.
Pštros
Pštros, čo sa týka nebezpečnosti nemá až tak ďaleko k svojmu austrálskemu príbuznému. Tento veľký nelietavý vták zvláštny svojim vzhľadom, dlhým krkom, nohami a schopnosťou dosiahnuť pri behu rýchlosti až sedemdesiat kilometrov za hodinu, dokáže aj kopom svoje nohy ľahko zabiť človeka.
Hoci je pštros z Afriky, chová sa aj u nás či už v ZOO alebo ako hospodárske zviera. Zo Slovenska je známy prípad hubárov, ktorých v lese napadol pštros, ktorý ušiel zo ZOO.
Pštros sa spolieha na svoje silné nohy – jedinečne dvojprsté, s hlavným prstom vyvinutým takmer ako kopyto – aby unikol svojim nepriateľom, najmä ľuďom a väčším mäsožravcom.. Ak sa dostane do kúta, môže spôsobiť nebezpečné kopy schopné zabiť levy a iných veľkých predátorov. Úmrtia v dôsledku kopancov a seknutí sú zriedkavé, pričom väčšina útokov je spôsobená tým, že vtáky vyprovokujú ľudia.
Jeden z najzaujímavejších príbehov o útoku pštrosov zahŕňal amerického hudobníka Johnnyho Casha ,ktorý na svojom pozemku choval exotický zvierací park so pštrosmi. Cash sa počas svojich prechádzok v lese v roku 1981 niekoľkokrát stretol s agresívnym pštrosím samcom. Pri jednej príležitosti sa Cash oháňal 6-stopovou palicou a švihol ňou po vtákovi, ktorý sa vyhol švihu a sekoll do speváka. Cash poznamenal, že úder ho zasiahol do žalúdka a nebyť silnej spony na opasku, povedal, že pštrosov pazúr na nohe by mu rozrezal brucho a zabil by ho.
Emu
Emu obyčajný má silné telo a dlhé nohy. Emu s môže uháňať rýchlosťou takmer 50 km (30 míľ) za hodinu; ak sú zahnaní do kúta, kopú svojimi veľkými trojprstými nohami. Podobne ako kazuári a pštrosy, aj emu sú schopné za správnych podmienok vypitvať zvieratá; ľudské úmrtia sú však extrémne zriedkavé. Správy o útokoch emu, ktoré mali za následok množstvo zranení v Austrálii a v parkoch s divými zvieratami, na farmách emu a zoologických záhradách po celom svete, nie sú nezvyčajné, len v ročne sa pohybujú v stovkách.
Čajka
Príbehy čajok útočiacich na ľudí boli dobre zdokumentované v britskej tlači. V Brightone vo východnom Sussexe zanechala čajka zakrvavenú a omámenú ženu a vikár v Bodmine v Cornwalle sa uchýlil k noseniu prilby v kostole po tom, čo čajky začali bombardovať jeho kongregáciu. V scéne ako z hororu Vtáky od Alfreda Hit-chcocka zahnali čajky ľudí na baltickom pobreží Nemecka v roku 2002 do úkrytov, informovali dnes miestne úrady.
Nemecko pred rokmi zaplavili správy o útokoch vtákov na obyvateľov oblasti vseveronemeckom meste Kiel o.Vtáčie nálety si príležitostne vyžiadali menšie porezania či škrabance.
Podľa zistení vyšetrovateľov sa všetky útoky odohrali neďaleko miest hniezdenia a vtáky pritom len ochraňovali svoje potomstvo.
Orlosup bradatý
Tieto vtáky často dosahujú dĺžku viac ako 1 meter s rozpätím krídel takmer 3 metre . Obývajú horské oblasti od Strednej Ázie a východnej Afriky až po Španielsko a jedia na zdochlinách, najmä kostiach, ktoré zhadzujú z výšky až 80 metrov (260 stôp) na ploché skaly pod nimi. To popraská kosti obete a umožní vtákom prístup do drene. Aj keď často nie sú nepriateľské voči živým ľuďom. Existuje nepotvrdená správa, že tento vták omylom zabil človeka.