Flickr
StoryEditor

Neuveríš, ale tieto šikovné vynálezy vznikli vďaka krutej vojne. 6 vecí, ktoré nám zľahčujú život

som07.02.2022., 09:00h
Prekvapivé množstvo vojenských vynálezov si našlo využitie v našich civilných životoch.
Lajkuj Brainee.sk na

Sekundové lepidlo

Super silné lepidlo poškodilo mužove orgány a po prevezení do nemocnice zomrel (ilu) Super silné lepidlo poškodilo mužove orgány a po prevezení do nemocnice zomrel (ilu) freeimages.com

​Písal sa rok 1942 a chemik Harry Coover sa pokúšal vytvoriť priehľadné plastové hľadáčiky, ktoré by sa dali nasadiť na zbrane používané spojeneckými vojskami v druhej svetovej vojne. Coover nakoniec v laboratóriu vytvoril látku kyanoakrylát. Problém bol, že na všetko v laboratóriu sa lepila. Vláda nakoniec projekt zrušila. Na potenciál novej látky prišiel až neskôr.

Svoje „superlepidlo“ predstavil v televíznej relácii. Jednou kvapkou zalepil dohromady dva kovové valce. Potom na nich zdvihol do výšky moderátora programu. Jeho lepidlo zachránilo aj množstvo životov vo vojne vo Vietname.

Poľní lekári zistili, že zoceľuje otvorené rany a zastavuje krvácanie. Dnes sa forma kyanoakrylátu často používa namiesto tradičných stehov alebo v spojení s nimi.

Mikrovlnka

Flickr

​Objav mikrovlnky bol dielom náhody, ku ktorej došlo v roku 1945. Percy Spencer, zamestnanec americkej firmy Raytheon Company, testoval v laboratóriu magnetróny - trubice, v ktorých sa vytvára mikrovlnné žiarenie. Test mu slúžil na vylepšenie radarov, ktoré firma vyrábala pre Britské vojenské letectvo. 

Keď však stál pred zariadením, zistil, že sa mu vo vrecku rozpustila arašidová tyčinka. Teplom zo šíriacich sa vĺn?

Ak áno, nedalo by sa to by využiť na varenie jedla? Hĺbavý Spencer to teda otestoval na kôpke kukuričných guličiek a za hlasného pukania skákal po podlahe laboratória prvý mikrovlnný popcorn na svete.

Druhý deň zas použil vajíčko a keď po niekoľkých sekundách uvarené vystreklo neveriacemu technikovi do tváre, bolo jasné, že ide o niečo zaujímavé. Súhlasili aj Spencerovi nadriadení a na pôde Raytheon Company sa začala rodiť mikrovlnná rúra nazvaná RadarRange. Patent jej bol pridelený ešte v roku 1945, dva roky na to vyšla do sveta.

 Penicilín

Pred objavením penicilínu zomierali každý rok milióny ľudí na infikované rany a nákazlivé bakteriálne ochorenia, ako je šarlach. V druhej svetovej vojne penicilín zachránil mnoho životov v poľných nemocniciach. V súčasnej dobe sa stále spoliehame na antibiotiká, ktoré liečia všetko, od ušných infekcií až po potenciálne smrteľné bakteriálne epidémie. Ľudstvo za to vďačí doktorovi Alexandrovi Flemingovi a jeho nádhernému omylu. Škótsky rodák vo svojom laboratóriu v roku 1928 skúmal chrípkový vírus, keď si všimol, že jedna z jeho bakteriálnych kultúr bola infikovaná plesňou. Väčšina vedcov by hodila takúto Petriho misku do koša, ale nie Fleming. Pri bližšom skúmaní si všimol jasný kruh okolo huby, čo naznačuje, že bola toxická pre baktérie staphylococcus v miske. Fleming opatrne izoloval formy, ktorý boli rodu Penicillium a nový zázračný liek nazval penicilín. V roku 1945 zaň získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Pred objavením penicilínu zomierali každý rok milióny ľudí na infikované rany a nákazlivé bakteriálne ochorenia, ako je šarlach. V druhej svetovej vojne penicilín zachránil mnoho životov v poľných nemocniciach. V súčasnej dobe sa stále spoliehame na antibiotiká, ktoré liečia všetko, od ušných infekcií až po potenciálne smrteľné bakteriálne epidémie. Ľudstvo za to vďačí doktorovi Alexandrovi Flemingovi a jeho nádhernému omylu. Škótsky rodák vo svojom laboratóriu v roku 1928 skúmal chrípkový vírus, keď si všimol, že jedna z jeho bakteriálnych kultúr bola infikovaná plesňou. Väčšina vedcov by hodila takúto Petriho misku do koša, ale nie Fleming. Pri bližšom skúmaní si všimol jasný kruh okolo huby, čo naznačuje, že bola toxická pre baktérie staphylococcus v miske. Fleming opatrne izoloval formy, ktorý boli rodu Penicillium a nový zázračný liek nazval penicilín. V roku 1945 zaň získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Pixabay

​Pred rozšíreným používaním antibiotík ako je penicilín mohli dokonca aj malé rezy a škrabance viesť k smrteľným infekciám. Škótsky vedec Alexander Fleming objavil penicilín už v roku 1928, ale až počas druhej svetovej vojny ho Spojené štáty začali hromadne vyrábať ako liečebný prostriedok.

Výroba penicilínu pre vojakov bola hlavnou prioritou Ministerstva vojny Spojených štátov amerických, ktoré na jednom plagáte propagovali toto úsilie ako „preteky so smrťou“. Vojenskí chirurgovia boli ohromení tým, ako liek znižuje bolesť, zvyšuje šancu na prežitie a uľahčuje sestrám a lekárom starostlivosť o vojakov na bojovom poli.

Spojené štáty považovali drogu za tak veľmi strategickú pri ich vojnovom ťažení, že v rámci prípravy na vylodenie v deň D krajina vyrobila 2,3 milióna dávok penicilínu pre spojenecké jednotky. Po vojne sa k tejto život zachraňujúcej droge dostali aj civilisti.

Elektronický počítač

Wikimedia/ TexasDex

​Prvý elektronický počítač na svete oficiálne spustili do prevádzky pár mesiacov po skončení druhej svetovej vojny.

Pennsylvánska univerzita však dostala už v roku 1943 úlohu zostrojiť počítač, ktorý by dokázal počítať trajektórie (vystreleného projektilu z dela alebo tanku) rýchlejšie, ale dal by sa pritom použiť aj na iné výpočty. Prvé experimentálne elektronické počítače už v tom čase existovali, žiaden však nemal výkon schopný skutočne pomôcť človeku - nový stroj nazvaný ENIAC mal byť najmenej tisíckrát rýchlejší.

Bol určený na výpočty palebných tabuliek pre delostrelectvo americkej armády za druhej svetovej vojny, ale ako už bola vyššie spomenuté, vojna skončila skôr než mohol byť stroj vo vojne využitý. Do roku  1955 slúžil pre americkú armádu v štáte Maryland. Vážil 30 ton a chladili ho dva letecké motory.

GPS

Lockheed Martin

​Po druhej svetovej vojne a vesmírnych pretekoch, ktoré prišli krátko potom, netrvalo dlho a ľudstvo začalo vysielať do atmosféry satelity. V deväťdesiatych rokoch sa niektoré z týchto satelitov použili pre vesmírny rádionavigačný systém, ktorý pôvodne vlastnila a prevádzkovala vláda Spojených štátov amerických. 

Tento systém bol dokonalý na zaistenie bezpečnosti vojakov na bojisku, ale aj na identifikáciu cieľov, zlepšenie mapovania či sledovanie trajektórií lietadiel. Ako sa technológia rozširovala a zlepšovala, presunula sa aj do civilného sveta. Teraz sme si už zvykli mať GPS v našom každodennom živote – vrátane navigácie vo vrecku vďaka vynálezu smartfónov s GPS. 

Pneumatiky zo syntetickej gumy

Pneumatiky Pneumatiky TASR

​Pneumatiky vozidiel sa pôvodne vyrábali z prírodného kaučuku z juhovýchodnej Ázie.
Počas druhej svetovej vojny, keď Japonsko okupovalo tento región, boli zásoby pre spojenecké sily nedostupné a museli sa prispôsobiť novým podmienkam. Na riešenie tohto problému bola preto potrebná priemyselná výroba pneumatík zo syntetickej gumy. 

Syntetický kaučuk sa teraz používa na rôzne účely, ale naďalej sa používa na výrobu pneumatík.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/tech/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. november 2022 04:41