Podľa dostupných údajov ChatGPT spotrebuje pri bežnom používaní, teda pri 10 až 50 otázkach, približne pol litra vody. Nie priamo, samozrejme, ale na chladenie serverov v dátových centrách, ktoré AI poháňajú. A tu prichádza kľúčový bod: ide o pitnú vodu, pretože akékoľvek nečistoty by mohli poškodiť citlivé výpočtové systémy.
Čím viac teda píšeme „prosím“ a „ďakujem“, tým viac sa roztáčajú chladacie veže, ktoré vodu vyparujú ako obrovské potné žľazy digitálneho sveta.
Energetická stopa jednej otázky
ChatGPT denne spotrebuje vyše 500 000 kilowatthodín elektriny. Pre predstavu – ide o množstvo, ktoré by dokázalo napájať približne 180 000 amerických domácností. A to všetko preto, aby nám umelá inteligencia napísala esej, vymyslela e-mail alebo pomohla s receptom.
Aj láskavosť má svoju cenu
Zakladateľ OpenAI sa raz žartom vyjadril, že slušnosť voči chatbotom, teda keď im píšeme „ďakujem“ – nás môže stáť desiatky miliónov dolárov ročne. Hoci to znie úsmevne, faktom ostáva, že každý znak navyše znamená vyššiu záťaž pre servery a vyššiu spotrebu zdrojov.
Dátové centrá – tiché tepelné monštrá
Serverovne, kde sa „rodia“ odpovede ChatGPT, produkujú také množstvo tepla, že bez správneho chladenia by doslova mohli roztaviť človeka. Na udržanie funkčnosti teda potrebujú stálu dodávku kvalitnej vody a elektriny – dvoch komodít, ktoré sú už dnes v niektorých oblastiach sveta životne nedostatkové.
Bude horšie? Asi áno.
Predpokladá sa, že do roku 2050 bude dve tretiny svetovej populácie čeliť nedostatku pitnej vody. V tomto svetle sa každá minúta strávená „chatovaním“ s AI javí ako menšia ekologická dilema.
Možno je na čase položiť si otázku: Stojí každá naša digitálna požiadavka za ekologickú cenu, ktorú platíme? A ak nie, možno stačí skúsiť sa spýtať na radu terapeuta, rodiča či kamaráta alebo aspoň niekoho na....Modrom koníkovi.