Nymfománia alebo hypersexuálna porucha je definovaná ako zvýšená sexuálna aktivita na základe sexuálneho pudu, ktorá sa prejavuje závislosťou. Podľa Svetovej zdravotníckej (WHO) organizácie je sexuálna závislosť duševnou poruchou, ktorá sa zvykne označovať aj ako kompulzívna porucha sexuálneho správania.
Hoci WHO zaradila hypersexualitu do zoznamu duševných porúch už v roku 2018, stále máme o nej veľmi málo informácií a skreslené predstavy. Žena, ktorej pred rokom diagnostikovali hypersexuálnu poruchu prezradila, ako to ovplyvňuje jej život, píše portál Uniland.
Tušila, že niečo nie je v poriadku
Hypersexuálna porucha je veľmi zriedkavá. Podľa štúdie z roku 2023 celosvetovo touto poruchou trpí približne päť percent populácie. Ide o silnú sexuálnu túžbu, nad ktorou má človek malú alebo žiadnu kontrolu. Tá môže mať negatívne dôsledky na súkromný či pracovný život človeka.
Keďže ide o pomerne zriedkavú poruchu, jedna používateľka Redditu nedávno otvorila diskusiu o tejto téme. V príspevku, ktorý anonymne uverejnila začiatkom tohto mesiaca 25-ročná žena priznala, že s touto diagnózou žije už rok. S cieľom rozšíriť povedomie o tejto poruche otvorene odpovedala na otázky používateľov.
Najviac ich zaujímalo, ako často ju prepadajú obsesívne myšlienky. „Sú dni, keď nemám na mysli takmer nič iné. V skutočnosti však neprejde hodina bez nejakej sexuálnej myšlienky,“ odpovedala otvorene s tým, že obsesívne myšlienky ju prepadajú hneď, keď ráno otvorí oči.
Zriedkavá porucha do značnej miery ovplyvňuje jej súkromný aj pracovný život. „Podvádzala som v každom vzťahu, ktorý som mala, aj napriek tomu, že som toho chlapa naozaj milovala a nechcela som byť s nikým iným. Zničila som svoje priateľstvá, pretože som spala s priateľmi svojich kamarátok,“ priznala.
Varovným signálom nebolo iba časté striedanie sexuálnych partnerov. „Zvyčajne som masturbovala štyri až päťkrát denne, niekedy aj viac. Nutkanie som mala už hneď po prebudení. Kvôli tomu som často meškala do práce, pretože som sa nedokázala ovládnuť,“ opísala.
Pomohla jej terapia
Aj napriek tomu, že diagnózu jej stanovili pred rokom, to, že niečo s ňou nie je v poriadku si uvedomila už skôr. Nechcela si však priznať, že ide o vážny problém. „Myslím, že som mala 22 alebo 23 rokov, keď som si uvedomila, že to nie je v poriadku. Spočiatku som to však popierala a skôr som si z toho robila srandu,“ uviedla.
Na to, že má vážny problém ju upozornil až terapeut. K psychiatrovi však išla najskôr z celkom iného dôvodu. „Po veľmi náročnom roku išlo moje duševné zdravie dolu vodou. Za necelých šesť mesiacov som prišla o mamu aj najlepšiu kamarátku,“ uviedla. Čím viac upadala jej duševná pohoda, tým viac sa zhoršila aj jej závislosť.
„Veľakrát mám tieto nutkania kvôli iným veciam, ktorými si prechádzam,“ hovorí. Spúšťačom obsesívnych myšlienok je u nej najmä stres, úzkosť a depresia. V súčasnosti má za sebou šesť mesiacov terapie a našla si spôsoby ako s touto závislosťou pracovať.
„V prvom rade som sa naučila rozlišovať dobré túžby a zlé túžby, pretože nie všetky sexuálne túžby sú zlé a ja nemám v úmysle držať celibát,“ priznala.
Stanovila si teda isté hranice. Snaží sa vyhýbať aktivitám, ktoré jej závislosť prehlbujú. „Hlavne sa vzďaľujem možným spúšťačom ako je telefón, televízia alebo čokoľvek, čo by ma mohlo vzrušiť, robím dychové cvičenia a meditujem,“ opisuje.
„Želám si, aby bol môj vzťah k mojej sexualite zdravší, a aby to neovplyvňovalo môj život a duševné zdravie tak hrozne,“ uzatvára.