Výsledky štúdie vydané v magazíne The Journal of Sex Research sú prekvapivé. Predchádzajúce výskumy sa totiž v prípade mužov zaujímali o spojenie medzi hormónmi a erektilnou aj všeobecne sexuálne kondíciou, u žien o súvislosť medzi hormónmi a menštruáciou.
Práca londýnskej vedkyne Wendy Macdowallovej sa však zaoberala tým, ako hladiny testosterónu, ktorý sa nachádza nielen u mužov, ale v menšej miere tiež u žien, súvisia so sexuálnym správaním a sexuálnymi postojmi.
Rolu nehrajú len hormóny, ale aj spoločnosť
Jej tím mal k dispozícii vzorky takmer štyroch tisícok mužov a žien, rovnako ako ich dotazníkové odpovede. Analýza jednoznačne dokazuje, že muži s vyššími hladinami testosterónu mali častejšie sex a počas posledných piatich rokov mali častejšie viac ako jedného sexuálneho partnera zároveň.
Medzi ženami sa vyššie hladiny testosterónu spájali s väčšou pravdepodobnosťou sexuálnej skúsenosti s inou ženou či častejšou masturbáciou. Naopak, v rámci partnerského sexu sa viac testosterónu nijako neprejavovalo, nesúviselo ani s menšou, ani s väčšou frekvenciou milostných hrátok, ani s častejšou neverou.
To je podľa slov Macdowallovej dôkaz, že rozdiely medzi mužmi a ženami je potrebné sledovať a chápať nielen v kontexte ich konkrétnych hormonálnych podmienok, ale tiež s ohľadom na spoločenské normy. Fakt, že testosterón u žien nesúvisí so špecifickým partnerským sexuálnym životom, vedkyňa na serveri Yahoo vysvetľuje tým, že na dámy majú väčší vplyv sociálne faktory. Inými slovami, pretože spoločnosť považuje neveru za negatívnu, ženy sa jej - na rozdiel od mužov - vyhýbajú.
„Hovorí sa, že masturbácia môže byť 'pravdivejšia' mierka sexuálnej túžby, pretože je súkromnú sexuálnou aktivitou, teda menej ovládanou sociálnymi vplyvmi,“ cituje Macdowallovou server UPI. Tieto zistenia sa však stretli aj s kritikou. Antropológ David Puts z Pensylvánskej štátnej univerzity namieta, že zistený vzťah medzi hladinou testosterónu a sexuálnym správaním je len mierny. A že oveľa zaujímavejšie otázkou je, prečo je u zvierat (ako príklad uvádza škrečky alebo jelene) oveľa silnejší.
A naznačuje tiež možnú odpoveď. Ľudia totiž nemajú špeciálne obdobie pre párenie, čo môže svedčiť o tom, že obvykle v dejinách žili v prostredí, v ktorom teplota a dostupnosť jedla nevyžadovala, aby sa plodenie s pomocou hormónov kondenzovali do špecifického časového obdobia. „Sú teda podobné napojenia medzi hormónmi a správaním v prípade ľudí len akýmsi evolučnom reliktom?“ Pýta sa.
