Ak niekto tvrdí, že má rád prírodu, tak zovšeobecňuje. Príroda je veľmi široký pojem a kto ju má rád komplexne celú so všetkým, čo k nej patrí? Napríklad, ja mám rád psy, mačky, pandy, škrečky džungarské, orchidey, svokrine jazyky, cviklu, kukuricu, pomelo a podobne. Ale nemám rád hady, potkany, holuby, komáre, muchy, šváby, kliešte, plesne, bodliaky, burinu a podobne.
Preto úplne nerozumiem tvrdeniu, že musíme chrániť prírodu. Dobre, ale mohol by niekto bližšie špecifikovať? Čo konkrétne? Kamzíky a svište? Súhlas! Ale čo hlodavce v pivnici? Však aj to je príroda a tu som skôr za elimináciu ako chránenie.
Ale možno riešim zbytočné detaily a mal by som akceptovať všeobecne myšlienku, že prírodu proste treba chrániť.
Sú veci, ktoré prírode škodia a sú veci, ktoré prírode pomáhajú. A tak nehádžem špaky v lese, triedim odpad a aby som bol ekologickejší, kúpil som si bytový kompostér s kalifornskými dážďovkami. Dážďovky nie sú veľmi ľúbivé tvory, ale u mňa je to láska z rozumu. Urýchľujú hnilobné procesy, vyrábajú hnojivo a redukujú vznik sklenníkových plynov pri rozklade, čím chránia atmosféru a ozónovú vrstvo. Čiže sú to všetko pádne argumenty na akceptáciu dážďoviek.
Čo ale neviem akceptovať, sú mušky, ktoré sa v komposte začali rozmnožovať. Pani v inštruktážnom videu ma síce upozornila, že sa to môže stať, ale vraj to nie je veľký problém.
Ja odmietam mušky akceptovať. Podľa mňa pani v inštruktážnom videu klame a v reálnom živote by prepadla zúfalstvu, keby jej poletoval po byte otravný hmyz. Tak to riešim premiestnením kompostéru na balkón. Všetci by sme mali podporovať diverzitu, ale keď mi vzniká v kompostéri, mám z toho nervy. Nech si biodiverzita v komposte žije exteriérovým životom na balkóne a dvere budú pomyselnou hranicou, ktorá ma od nej bude deliť.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Je tu zima a s ňou aj zásadná dilema. Čo s dážďovkami? Slovensko nie je Kalifornia a ja neviem, či prežijú mráz.
Kamarátka mi hovorí, že ona ich necháva na zimu zamrznúť a na jar si zaobstará nové. Ale je toto udržateľný spôsob života? Nemôžem držať kontinuitu života? Predstavujem si dážďovky v mraze ako stroskotancov z Titanicu. Čo ak tam v zime dážďovky Rose a Jack čakajú na záchranu? Toto nemôžem dopustiť a beriem kompostér do bytu.
Lenže v teple sa prebúdzajú aj mušky, ktoré mi poletujú po kuchyni a tak kompostér putuje naspäť do mrazu. Ja nechcem byť elitár ako pri Titanicu, keď do záchranných člnov púšťali najprv iba prvú triedu, ale čo mám robiť, keď mi táto treťotriedna háveď poletuje po kuchyni?
Inštruktážne videá ku kompostéru sa neukazujú ako riešenie. Pani je šťastná a spokojná, s ničím nemá problém a všetko hravo vyrieši. Ja som nasratý a mám problém s muškami. Nakoniec si googlim možné riešenia a mohol by ma zachrániť kokosový substrát. Dážďovkám poskytne vhodné prostredie, ale mušky nebudú mať potravu a prestanú sa rozmnožovať.
Kupujem si kokosový substrát, kompost z kompostéra vysypavam do vriec na odpadky a triedim ho ako Popoluška. Dážďovky von, kompost bokom.
Za normálnych okolností by som si kládol otázku, či som normálny a nemám nič lepšie na práci. Ale je pandémia, všetko je pozatvárané a tak si idem. Dážďovky von, kompost bokom. Dážďovky v kokosovom substráte beriem dnu, kompost nechávam vo vreciach na balkóne. Je to cenné hnojivo, s ktorým netuším, čo budem robiť v petržalskom byte. Ale všetko má svoj čas a na jar sa uvidí.
Rose a Jack sa evidentne veselo rozmnožujú, mušky našťastie nie. Môj svet je naspäť v rovnováhe a ja si idem vychutnať pokojné ráno na balkóne pri káve a cigarete. Otvorím dvere na balkóne, čo odplaší holubov.
Holuby sú tiež príroda, ktorú nemám rád, ale toto je Petržalka. Sadám si na balkón a vychutnávam si kávu s cigaretou.
Akonáhle som odišiel z balkónu, holuby prilietavajú naspäť. Akože čo chcete? Kde ste boli, keď som sám ako Popoluška preberal kompost? Toto evidentne nie sú holúbkovia z rozprávky, ale leniví petržalskí požierači odpadkov.
Do riti. Kompost. Tie špiny majú na mojom balkóne hostinu!
Kompost nemôže na balkóne čakať do jari. Musím si rozmyslieť, čo teraz. Mám ho preniesť? Zlikvidovať? Lepšie zabaliť?
To však nie je všetko.
Pozriem sa na vrecia a na vreciach hniezdo. V hniezde vajce. Toto kedy stihli, špiny?
Diverzita okolo kompostu sa rozrastá a nie práve želaným smerom. Alebo mám iba predsudky voči holubom? Nediskriminujem ich v rámci ekosystému? Príroda sa rozširuje tam, kde cíti šancu. Na balkóne som vytvoril podmienky pre prírodu a príroda sem poslala prorodinne orientovaných holubov.
Začína sa vo mne ozývať vnútorná Anna Záborská, ktorá mi hovorí, že aj toto vajíčko je život a má právo na vyliahnutie. Keď zlikvidujem hniezdo, nezabijem nevinné stvorenie? Mám podať pomocnú ruku mamičke holubičke a dať jej šancu priviesť na svet potomka?
Dobre, vnútorná Anna Záborská, buď ticho. Chcel by som vidieť tvoj balkón. Ja chcem priestor, kde si dám cigu, kávu a nebudú okolo mňa poletovať holuby. Chcem toho tak veľa? Čo som holubia žena zo Sám doma 2? Nie! Rozhodol som sa pomáhať prírode, ale hádam nemusím milovať celé spektrum. V tomto prípade nemám rád muchy a nemám rád holuby. Možno je to diskriminácia, ale aj ja mám svoje limity.
Beriem hniezdo a vynášam ho pred dom. Treba jasne určiť hranice a ja hovorím, že nie na mojom balkóne! Vrecia s kompostom končia v pivnici. Vôbec netuším, načo mi bude hnojivo v petržalskom byte. Možno sa v pivnici do neho pustia potkany, ale čo oko nevidí, to srdce nebolí. Všetko má svoj čas a na jar sa uvidí.
Môj svet je naspäť v rovnováhe a ja si idem vychutnať pokojné ráno na balkóne pri káve a cigarete. Otvorím dvere na balkóne, čo odplaší holubov. Na dlažbe po nich ostal holubí trus.
Sadám si na balkón, zapaľujem si cigaretu a pozerám sa na spúšť, ktorú mi tu holuby nechali. No čo už. Asi majú právo byť nasratí.