Troška troska
StoryEditor

TROŠKA TROSKA: Sme generácia novodobých Vilov Rozborilov?

Troška troska22.10.2021., 12:00h
Úvaha o aktivizme ako stratégii na followerov a predaj produktov.
Lajkuj Brainee.sk na

Keď sa na televíznych obrazovkách objavil Vilo Rozboril s Modrým z neba, vytvorili sa dva tábory. Jedna skupina ľudí ho považovala za anjela z nebies, druhá za vypočítavého zmrda. Dobročinný aspekt zafungoval a z relácie, kde sa ťažké životné príbehy kompenzovali záhradným bazénom, letom balónom alebo súkromným koncertom Sisy Sklovskej, sa stal jeden z najúspešnejších televíznych formátov.

Keď sa spätne pozriem na Modré z neba, je otázne, či relácia nejakým spôsobom pomohla sociálne vylúčeným alebo hendikepovaným ľuďom. Rozhodne však pomohla kariére Vila Rozborila.

Modré z neba sa skončilo, ale princíp jeho úspechu funguje ďalej. So sociálnymi sieťami nastúpili na scénu generácie Y a Z, ktorých charakteristikou je aj silný sklon k aktivizmu a sociálnemu cíteniu. A tak vznikol aj priestor pre novodobých Vilov.

​Ich témou už nie je iba pomoc sociálne slabším a nevyliečiteľne chorým, s aktivizmom je to celé spektrum. Feminizmus, práva LGBTI+, klimatická zmena, rasizmus, migračná kríza. Teraz nehovorím, že každý aktivista je automaticky prototyp Vila Rozborila, ale aktivizmus je stratégia, ako zaujať a vybudovať si publikum. Je to aj vecou šťastia, ale ak sa niekto chytí v správnom čase správnej témy, môže si z nej spraviť dojnú kravu.

Stačí chytiť mobil, natočiť dojemné video o globálnom otepľovaní a utrpení zvierat, nahmatať si tuk na tele a rozprávať o body positivity alebo zapózovať s transparentom „We All Should Be Feminists“, prípadne „Black Lives Matter“.

Žijeme v dobe neustálej krízy a potrebujeme byť uvedomelejší ako naši rodičia. Sociálne siete nám pomáhajú ľahšie sa orientovať v aktuálnych témach, na druhú stranu sa vytvára potreba neustále deklarovať svoju šľachetnosť. Zdieľame správny obsah, máme správny názor na správne témy, správame sa uvedomelo. Všetci by sme mali byť aktivisti, všetci by sme mali byť feministi, mala by nás trápiť rasová diskriminácia v USA, genocída Ujgurov v Číne, nemalo by nám byť ľahostajné postavenie LGBTI+ menšín, mali by sme protestovať proti obmedzovaniu reprodukčných práv. Sú to podstatné témy, ale je ich veľa.

​Ďalšia vlastnosť sociálnych sietí je, že zrazu sme konfrontovaní s problémami z opačnej strany kontinentu. Zatiaľ čo tlačené noviny alebo televízne správy z nás robili pasívnych prijímateľov informácií, sociálne siete nás nútia reagovať a zaujať postoj. Jednotlivec nemá kapacitu plnohodnotne spracovať také množstvo informácií. A tak sa ako instantná spása ponúka tlačítko Share alebo Like.

Toto dáva priestor novodobým Vilom Rozborilom, ktorí si citovým apelom budujú publikum. Tento systém funguje na oboch stranách názorového spektra. Náckovia mali Líviu, ktorá sa tvárila, že bojuje za návrat k tradičným hodnotám, liberáli majú osobnosti, ktoré sa vezú na ľudskoprávnej agende alebo enviromentálnych témach.

Existujú ľudia, ktorí si svoju prácu robia poctivo a sú zameraní na zmenu. Ja si ako prototyp Vila Rozborila definujem ľudí, ktorí sú viac zameraní na upútanie pozornosti ako na reálne riešenia.

Musím sa priznať, že ja sám spĺňam túto definíciu. Svoju kariéru v reklame som si vybudoval primárne na kampaniach, ktoré otvárali veľké témy. Boj proti extrémizmu, sociálne vylúčené skupiny, pomoc rozvojovým krajinám, záchrana prírody. Nemyslím si, že by som bol úplný cynik, lebo tieto témy ma reálne zaujímali. Problém bol v tom, že som si urobil svoju prácu, išiel som si na pódium po cenu za kreativitu a tam môj záujem skončil.

​Potlesk a pochvaly mi dávali satisfakciu, že som toho spravil dosť. Jednoducho som išiel po pozlátku namiesto podstaty. Viem, že som si svoju úlohu splnil dobre, ale či som niečo vyriešil, vôbec neviem.

Viem, ako funguje reklama a momentálne je postavená na aktivizme. Tvári sa, že by mala ľuďom zlepšovať životy.

Trápi vás rasizmus? Dajte si vodku. Nie sú vám ľahostajné práva sexuálnych menšín? Obujte si dúhové ponožky. Máte výčitky kvôli uhlíkovej stope? Tú vám vykompenzuje dodávateľ elektriny. Je to niečo ako tlačítko Share.

Jednoduché riešenie.

Na prvý pohľad to vyzerá šľachetne, ale manažéri v korporáciách nemajú v cieľoch lepší svet, ale lepšie predaje produktov. Chamtivosť sa preobliekla za cnostné hodnoty a takto teraz funguje kapitalizmus. V marketingu to nie je nič nové. Podobný jav sa stal začiatkom 20. storočia, keď ženy začali masívne fajčiť cigarety, aby dokázali svoje zrovnoprávnenie s mužmi. A za celou feministickou akciou bola značka cigariet, ktorá chcela zdvojnásobiť predaj. História sa opakuje.

Čo je teda správny postoj? To keby som vedel. Mám veľa otázok a nedostávam jednoznačné odpovede. Dnes už etické dilemy spôsobuje rozhodovanie medzi kravským a mandľovým mliekom, pretože oba produkty majú vážny dopad na životné prostredie. Tak čo mám robiť? Piť vodu z vodovodu? Stavím sa, že aj to má nejaký environmentálny dopad, ale už som smädný.

Niekedy si musím priznať, že som iba človek a robím chyby. Rozhodujem sa podľa toho, čo si v danej situácii vyhodnotím ako najlepšie riešenie a za svoje rozhodnutie nesiem zodpovednosť. Ale nechcem sa hrať na spasiteľa, lebo som skôr Vilo Rozboril. A v Slovenskom národnom divadle mám hru o feministkách, cigaretách a manipulácii verejnosti. Lístky si môžete kúpiť TU.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/troska-troska, menuAlias = troska-troska, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. júl 2022 08:31