💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V Brne sa 25. septembra 1949 uskutočnil jediný medzinárodne uznávaný závod Formule 1 v Československu.
- Masarykov okruh bol po vojne skrátený a prilákal viac ako 400-tisíc divákov.
- Víťazom sa stal Peter Whitehead na Ferrari.
- Závod sprevádzali aj tragédie a odvtedy sa Formula 1 na území nekonala.
Predstav si Brno koncom septembra 1949. Ulice mesta sú plné ľudí, na mostoch a kopcoch sa tlačia davy, všade cítiť benzín a vôňu horúcich motorov. Od soboty do nedele sa miestna Masarykova trať stala srdcom európskeho motoršportu. Desiatky tisíc ľudí šli vlakom, autom aj pešo, aby videli, ako sa svetová špička stretne na trati, ktorá bola kedysi len snom.
Tento víkend nebol len o rýchlosti. „Síce to nebolo súčasťou uceleného šampionátu Formule 1, ktorý ešte neexistoval, takže ani nemohlo byť, jednalo sa však o plnohodnotnú Grand Prix podľa pravidiel formule 1,“ vysvetlil pre iRozhlas motoristický expert Jakub Knoll.
Výzva medzi dedinami
Masarykov okruh nebol obyčajnou závodnou dráhou. Jeho korene siahajú do roku 1930, keď sa stal jedným z najdlhších a najnáročnejších verejných okruhov v Európe. Trať sa vinula cez Bosonohy, Kohoutovice, Žebětín až späť do Bosonoh, a s dĺžkou viac ako 29 kilometrov pripomínala slávnu severnú slučku Nürburgringu.
Po druhej svetovej vojne prešla trať veľkou zmenou. Keď v roku 1949 konečne došlo na jej obnovenie, bola výrazne skrátená na približne 17,8 kilometra, viedla novou asfaltkou pri Žebětíne a jazdilo sa po nej počas výkonnej, rýchlej a technicky mimoriadne náročnej jazdy.
Deň D: 25. septembra 1949
Nedeľa ráno sa niesla v napätí. Naštartované motory, mechanici umiestňujúci posledné nálepky na monoposty a tisíce divákov srdcom bijúcim pre preteky. Bol to 18. závod sezóny a masívne podujatie, niektoré zdroje hovoria o návšteve viac než 400-tisíc divákov.
Trať prilákala hviezdy európskeho motoršportu. Pole position obsadil princ Bira na Maserati, ale po dvadsiatich kolách dominoval Peter Whitehead v monoposte Ferrari 125 a vyhral preteky.
Hneď prvé kolo však ukázalo úskalia. Už počas tréningov prišiel o život československý jazdec Václav Uher a k ďalším nehodám došlo aj v rámci vedľajších pretekov.
Počas hlavného závodu v prvom kole v jednej zákrute nebezpečne havaroval legendárny Talian Giuseppe „Nina“ Farina, o rok neskôr prvý víťaz seriálu formule 1. Dodnes nesie zákruta jeho meno. V stúpaní ku Kohoutovicím, hneď v prvej ľavej zákrute Farina nezvládol vozidlo, vyvrátil niekoľko pätníkov a vošiel s autom medzi divákov.
Dvanásť ich ťažko zranil, dvaja z nich zraneniam podľahli. Zmätený Farina vyliezol z vozidla a dezorientovaný vbehol do dráhy prichádzajúcemu Parnellovi, ktorý síce intenzívne brzdil, ale nabral šokovaného Farinu na kapotu.
Pre Brno to bol triumf - na mestské nádražie prichádzali ľudia bez prestania, obchodníci predávali suveníry, fanúšikovia si kempovali na okrajoch trate už od soboty večera. Viaceré zdroje zaznamenávajú, že desaťtisíce ľudí videli podujatie ako najväčšiu motoristickú udalosť v dejinách Československa.
A hoci bol závod medzinárodne uznávaný podľa pravidiel Formuly 1, samotný svetový šampionát ešte neexistoval. To bola pravdepodobne posledná šanca, aby Brno hostilo „oficiálne“ preteky F1. Formula 1 sa v prvotných formách toho, ako ju poznáme dnes, začala jazdiť až od roku 1950.
Lauda sa bál
Aj kvôli napätým momentom diváci preteky milovali. Až do roku 1987 sa jazdilo na mestskej trati, v tesnej blízkosti ich domov. Bez únikových zón, oblých obrubníkov - okruh naopak lemovali stromy, zvodidlá či pätníky. O kuriózne havárie nebola núdza, napríklad v roku 1932 „pristál“ jazdec Moll v obchodíku miestneho mäsiara. „Mal šťastie, že v blízkosti neboli žiadne psiská,“ písali vtedy noviny.
Dokonca aj Niki Lauda, ktorý si v Brne dvakrát zapretekal, spomínal: „Medzi útesmi z rodinných domov som sa desil, že skončím pri nejakej gazdinke v kuchyni. Bolo to nebezpečné, a pritom krásne.“ Keď sa v roku 2004 v Brne znova objavil, neodolal a niekdajšia trať si v súkromnom mercedese znova prešiel.
Pocta histórii
Masarykova trať síce po roku 1949 stratila svoju grand prix motoristickú slávu, ale nezanikla. Počas dekád hostila preteky motocyklov vrátane majstrovstiev sveta od polovice šesťdesiatych rokov a neskôr šampionáty cestných automobilov. Moderný permanentný Automotodrom Brno dnes priťahuje fanúšikov športových automobilov a motocyklov z celého sveta.
Dnes sú staré verejné úseky trate v okolí mesta stále viditeľné, ako tiché svedectvo o jednej z najdramatickejších kapitol európskeho motoršportu.