Podbořany, šesťapoltisícové mesto v severozápadných Čechách, sa v rebríčku indexu prosperity českých mikroregiónov prepadli na koniec a stali sa tak oficiálne najhorším miestom na život v Česku. Naši kolegovia z MF DNES sa vydali preskúmať, či je to naozaj tak a či závery platformy Európa v dátach, ktoré index zverejnila, zodpovedajú realite.
Je chvíľu pred poludním, čas obeda, a v miestnej vyhlásenej reštaurácii Ruža je už plno.
Servírky nestíhajú roznášať obedy. Hotové jedlá do 6 eur, Radegast za 1,50 eur. „Na to, že sú január a február najslabší mesiac, robíme dvesto jedál denne. Nesťažujeme sa,“ pochvaľuje sa mladá potetovaná čašníčka Jana.
Jej kolegyňa Katarína sa do Podbořan dokonca prisťahovala z Prahy. „Za pokojom,“ vysvetľuje medzi vydávaním pokrmov. Podbořany totiž, svete, div se, podľa štatistík nevymierajú. Počet obyvateľov si mesto už vyše dvadsať rokov drží rovnaký počet obyvateľov. Vekový priemer je tu 42 rokov, len o jeden rok vyšší, než má Praha, ktorá na Podbořany pozerá z opačnej strany porovnávacieho rebríčka.
Pokoj však Podbořany úplne nevystihuje. Je tu až prekvapivo živo. Na pošte ľudia posielajú balíky, tri prepážky sú obsadené, cestou pretínajúcou námestie sotva prejdete, pred bankomatom je dokonca rad, na klzisku sa korčuľuje. Miestne mamičky sa schádzajú pred detskou herňou v kulturáku. „Okolo mám tri škôlky, dve základky. A dieťa mi vezmú do ktorejkoľvek. O tom sa Pražanom len sníva,“ usmeje sa mamička Markéta.
Podbořany majú novú športovú halu, kúpalisko, kino, kemp, kultúrny dom, múzeum, dva kostoly i množstvo športovísk. Gymnázium, najväčšie učilište v celom Ústeckom kraji, knižnicu, domov dôchodcov, výjazdové stanovište záchranky, pobočku štátnej i mestskej polície, štyri supermarkety, pobočku úradu práce, čerpaciu stanicu, atletický ovál, zimné klzisko. Tak prečo sú vlastne najhoršie?
Úskalia priemeru
Odpoveď tkvie v samotnej metodike prieskumu. Ten totiž sčíta dáta nie za mesto samé, ale za celý správny obvod obce s rozšírenou pôsobnosťou. Pod Podbořany spadá ďalších jedenásť malých obcí, ktoré z nich robia akúsi „dedinku strediskovú“. Tu je zakopaný pes. Rovnako tak, ak v Podbořanoch je podľa prieskumu len jedna reštaurácia na tisíc obyvateľov – čo je štvrtý najhorší výsledok Česka – v preklade to neznamená, že sa v meste nenajete ani nenapijete. V skutočnosti je v Podbořanoch samotných deväť krčiem a reštaurácií, tie ale nie sú v okolitých dedinách.
„My sme pranierovaní za to, že máme okolo seba samé chudobné dediny. Tie si ale nemôžu dovoliť nejaký rozvoj vôbec robiť, žije tam málo ľudí. A majú svoje zastupiteľstvá, my to neovplyvníme,“ hnevá sa starosta Podbořan Radek Reindl (Spoločne pre Podbořany).
Ako ďalší príklad skresľujúcej štatistiky uvádza starosta kriminalitu. Tá je tu podľa indexu prosperity veľmi vysoká. Na Podboransku je ale väznica, utečenecké zariadenie a dva výchovné ústavy pre mladistvých delikventov. „Keby som len týchto pasťákov vybral z tej štatistiky, tak mi vyjde, že sa tu nestane vôbec nič. Ale ony nám ten priemer skreslia,“ cnie si Reindl.
Že sa starosta nepletie, potvrdzuje učiteľ tunajšieho výchovného ústavu Buškovice Jaromír Trávníček, ktorého stretávame s jeho zverencami na klzisku.
"U nás sú decká z rôznych kútov republiky, ale akonáhle niečo vykonajú, skončí to na priestupkovej komisii tu v Podbořanoch," prikyvuje Trávníček.
Na nespravodlivosť radenia miest podľa súboru štatistických ukazovateľov poukázala už v roku 2023 Česká geografická spoločnosť, ktorá sa od zverejňovania „rebríčkov“ ostro dištancovala.
„Je isté, že množstvo atribútov kvality života nemožno objektívne zmerať pomocou súboru štatistických indikátorov. Kvalita života skutočne nevyplýva iba z dostupnosti služieb, škôl, sociálneho a zdravotného zabezpečenia a ďalších aktivít typicky umiestňovaných vo väčších mestách. Kvalita života sa nemeria prostredníctvom súboru dát, ale aj mierou spokojnosti, mierou identity obyvateľov s miestom, kde žijú, mierou ich spoluzodpovednosti za miesta, kde sa pohybujú. A to nejde nahradiť číslami,“ napísal vtedy sociálny geograf Radim Perlín z Univerzity Karlovej. Podľa neho sa výsledky skresľujú už iba tým, čo sa pri prieskume zisťuje.
Nikto sa napríklad nepýta na realitný trh. Keby sa pýtal, zistil by, že na kúpu zasieťovaného pozemku pre rodinný dom stačí v Podbořanoch ľuďom okolo 400 tisíc korún. V Turnove – ktorý zvíťazil v rebríčku ako najlepšia adresa v Česku – na rovnako veľký pozemok ľuďom mnohokrát nestačia tri milióny korún.
„My ľuďom ponúkame stavebné pozemky veľmi lacno, máme aj najnižšiu daň z nehnuteľnosti. Asi keby tu nikto nechcel žiť a boli sme blbá adresa, tak by tu za posledných dvadsať rokov nevyrástlo päťsto nových domov,“ argumentuje starosta Reindl.
Lacne bývanie
Tridsaťpäťročná učiteľka na materskej dovolenke Ivana Vostárková žije v Podbořanoch od minulého novembra. Kúpila tu byt 3 +1 za 2,3 milióna korún. V Plzni, kde predtým študovala, by za túto cenu zohnala možno tak dvojgaráž. „Ja sa fakt nemám na čo sťažovať. Akurát tie krámy by mohli mať otvorené do ôsmich, ako som si zvykla v Plzni. Tu zatvárajú už o šiestej,“ zamyslela sa.
Nie je ale všetko iba ružové. Developeri a veľké firmy nemajú o Podbořany záujem. Z dvoch tretín sú obstúpené chránenými ložiskami kaolínu, horniny na výrobu porcelánovej keramiky. Z ďalšej strany k Podbořanom prilieha vojenský výcvikový priestor Hradište, ktorému sa hovorí Doupov a kam je vstup zakázaný.
Index prosperity meria štatisticky merateľné dáta z verejne dostupných zdrojov a stavia ich tvrdo vedľa seba. Logicky tak mestá v zázemí metropolou, na hlavných diaľničných ťahoch a vo vnútrozemí dopadajú najlepšie, naopak zástupcovia bývalých Sudet si z porovnania odnášajú nelichotivé priečky.
Predvolenú pozíciu mesta v rebríčku vždy ovplyvňuje blízkosť krajského mesta. A z Podbořan je ďaleko úplne všade. Okolo nič nie je. Do „svojho“ krajského mesta Ústí nad Labem odtiaľto idete autom hodinu a pol, oveľa rýchlejšie dôjdete do Karlových Varov, Plzne i Prahy.
To je však ukazovateľ, s ktorým mesto nemôže nič urobiť, a autori prieskumu si to uvedomujú. „Náš rebríček nie je hejt ani nehovorí, že by mestá na jeho konci mali zmiznúť z mapy. Ústecký kraj dostal už aj tak dosť historických rán. Náš index je skôr ukazovateľom toho, čo môže mesto zlepšiť,“ argumentuje Tomáš Odstrčil, šéfredaktor portálu Európa v dátach, ktorý prieskum uskutočnil.