Meno Daryl Davis ti niečo bude hovoriť jedine v prípade, že máš rád jazz, rokenrol, country, boogie-woogie či swing. Rozhodne však ide o veľké meno. Ako píše Guardian, tento klavirista hrával s ľuďmi ako Chuck Berry, BB King a dokonca aj Bill Clinton.
Ako hovorí, hrá bez ohľadu na hudobný štýl, pretože verí, že hudba vo všetkých jej variáciách je skvelým ekvalizérom. Aj preto ho vraj vôbec neznepokojovalo, keď bol v roku 1983 v klube vo Fredericku v Marylande jediný prítomný černoch.
Keď jeho skupina skončila svoj set, oslovil ho o pätnásť rokov starší muž. Pre hudobníka to nebolo nič neobvyklé, dokonca bol pochválený za svoj výkon. Potom však prišla poznámka, že muž nikdy nevidel černocha, ktorý by hral ako Jerry Lee Lewis.
Stretnutie s Ku Klux Klanom
Poznámka o bielom priekopníkovi rokenrolu v ňom namiesto pobúrenia vzbudila zvedavosť, ktorú využil na priateľský rozhovor. „Vysvetlil som tomuto staršiemu belochovi, že Jerry Lee Lewis bol ovplyvnený tými istými čiernymi hráčmi na boogie-woogie a blues na klavíri ako ja,” hovorí Davis so smiechom.
Muž mu však neveril. „Potom som mu povedal, že Jerry Lewis je môj dobrý priateľ a on tomu tiež neveril, ale bol fascinovaný.“ Pozval ho na drink, no keďže Daryl nepije, dal si len džús. Potom nasledovala veta, ktorá zásadne ovplyvnila životy oboch mužov.
Muž totiž priznal, že je to prvýkrát, čo si sadol a popíjal s černochom. Daryl sa ho opýtal prečo. Muž po dlhom zaváhaní priznal, že je členom Ku Klux Klanu. Takto začína Davis rozprávať svoj príbeh na prednáškových pódiách a triedach po celom svete.
Ku Klux Klan založila ešte v roku 1865 skupina vojakov Konfederácie na konci americkej občianskej vojny v snahe udržať novo emancipovaných otrokov aj naďalej potláčaných. V rôznych variantoch organizácia prežila v Spojených štátoch dodnes.
Blízke stretnutie vzdialených druhov
Išlo totiž o katalytický moment, v ktorom sa Davisova trajektória zmenila z pracujúceho hudobníka na križiaka rasových vzťahov. Z koníčka sa neskôr stalo povolanie, takže okrem hudobnej kariéry sa naplno venoval aj ďalšej činnosti - stretával sa s členmi Ku Klux Klanu rôznych pozícií a zúčastňoval sa aj známych krížových stretnutí.
Niektorí z týchto Klansmenov sa stali Davisovými blízkymi priateľmi a čo je najdôležitejšie - ich dlhé spoločné rozhovory rozmotali uzol nenávisti, ktorý sa stáčal celé desaťročia. Často sa stávalo, že ľudia nakoniec z organizácie aj odišli.
Kým mnohí hovoria, že Davis zmenil názory týchto mužov, on radšej hovorí, že ich zmenili sami a on im dal len podnet. O Ku Klux Klane sa za 30 rokov dozvedel toľko, že ako prvý človek tmavej pleti napísal v roku 1998 knihu o tejto organizácii.
Rasizmus v detstve
A prečo sa vlastne rozhodol vydať touto cestou? Cesta k tejto odpovedi sa začína v omnoho hlbšej minulosti, konkrétne v roku 1968, keď mal Davis len desať rokov. Na prehliadke skautov totiž po ňom ľudia začali hádzať kamene.
„Nechápal som, prečo to ľudia robia, a položil som si otázku: ‘Ako ma môžeš nenávidieť, keď ma ani nepoznáš?‘“ Odpoveď podľa neho vždy znela, že existujú ľudia, ktorí sú proste takí. „No, to pre mňa nebolo dosť dobré,“ pokračuje.
Chcel vedieť, odkiaľ nenávisť pochádza, pretože vedel, že ľudia sa takí nerodia. Nikto mu však nevedel odpovedať. A tak sa vydaql odpoveď hľadať sám.
Jedno z jeho prvých a najznámejších stretnutí bolo s Veľkým drakom Rogerom Kellym, ktorý sa neskôr stal Imperiálnym čarodejníkom z Marylandu. Jeho sekretárka zorganizovala stretnutie s Kellym pod zámienkou, že ho zaradí do KKK knihy.
Zásadné stretnutie
Bol tu však jeden zádrhel - Kelly nevedel, že Davis je muž tmavej pleti. Odhalenie bolo pre neho šokom a po niekoľkých napätých hodinách rozhovoru sa ich cesty rozišli. Ich vzťah však bol len na začiatku.
Kelly začal Davisa pozývať k sebe domov a neskôr aj na zhromaždenia Klanu, kde zneli rituálne spevy, pálili sa obrie kríže, pilo sa pivo a jedli sa párky v rožku. Kelly mu hovoril o hlboko zakorenených rasových stereotypoch, ktoré vytvárali základ nenávisti.
Davis počúval, všetko si zapisoval a svojimi činmi pomaly vyvracal jeden stereotyp po druhom. Priepasť medzi nimi sa zmenšovala a stali sa priateľmi. Jedného dňa Kelly opustil Klan a rúcho odovzdal Davisovi. Nebolo však posledné.
„Stále občas vystupujem a hoci by som bol oveľa radšej na pódiu, hral veselú hudbu a videl ľudí tancovať, než aby som hovoril o KKK a neonacistoch,“ hovorí Davis so smiechom, „zistil som, že prednášanie a vzdelávanie ľudí je dnes oveľa dôležitejšie a potrebnejšie.“
Nechce prestať
Aj keď presvedčil stovky stúpencov, aby sa deradikalizovali, otvorene hovorí, že existujú aj ľudia, ktorí sú za hranicou spasiteľnosti. Nevidí to však ako dôvod prestať.
Prežil aj niekoľko období nenávisti, napríklad po atentáte na Martina Luthera Kinga Jr. v roku 1968 až po zhromaždenie „Unite the Right“ v Charlottesville vo Virgínii v roku 2017. „Ľudia sa musia prestať zameriavať na príznaky nenávisti, je to ako prilepenie leukoplastu na rakovinu,“ hovorí Davis pre Guardian.
„Musíme to liečiť až do špiku kostí, čo je nevedomosť. Liekom na nevedomosť je vzdelanie. Napravte nevedomosť, nie je sa čoho báť. Ak sa nie je čoho báť, nie je čo nenávidieť. Ak nie je čo nenávidieť, nie je čo alebo koho zničiť,“ dodal.
