„Bohužiaľ, moji rodičia hovorili po rusky, teraz nie je príjemné hovoriť rovnakým jazykom ako armáda, ktorá ničí celé oblasti našej krajiny,“ hovorí pre The Guardian Zinkivskyi, 35-ročný pouličný umelec.
Zmena jazyka je preňho súčasťou širšej cesty k silenejšej ukrajinskej identite. Podobným procesom prechádza mnoho obyvateľov Ukrajiny žijúcich v prevažne rusky hovoriacich oblastiach východnej a južnej Ukrajiny. „Je to proces, ktorý sa za posledné tri mesiace stal výraznejším, no trvá už niekoľko rokov.“ Píše The Guardian.
Po anexii Krymu v roku 2014 sa Zinkivskyi začal s niekoľkými priateľmi pokúšať hovoriť po ukrajinsky. Tera znaplno prepol a po prvý raz do svojho umenia vnáša aj politické a vlastenecké témy.
Jazyková otázka
Jazyková otázka je niečo, čo sa v Charkove objavuje znova a znova. Oleksandra Panchenko, 22-ročná interiérová dizajnérka, povedala, že od roku 2014 sa usilovne snažila zlepšiť svoju ukrajinčinu, ale pripustila, že s priateľmi stále hovorí po rusky.
Je však pevne presvedčená, že kým bude mať deti, bude plynule rozprávať doma iba po ukrajinsky. „Vyrastala som v rusko-jazyčnej rodine, moje deti budú vyrastať v ukrajinsky hovoriacej rodine,“ povedala.
Po anexii Krymu sa v Charkove ozývali hlasy separatistov, či by celej východnej Ukrajine nebolo lepšie v Rusku. Ale osem rokov pozorovania mizerných podmienok v ruských proxy štátoch Doneck a Luhansk tieto pocity utlmilo a ruská invázia ich takmer úplne uhasila.
Od neutrálneho postoja k patriotizmu
Panchenko tvrdí, že pred vojnou bolo asi 10 percent mesta „agresívne proruských". Asi 30 percent zastávalo názor ako ona, „Ukrajina, Ukrajina, Ukrajina“ a 50 percent bolo „neutrálnych – cítili sa Ukrajincami, ale nie tak silno“.
Ruská vojna proti Ukrajine zatlačila mnohých ľudí z neutrálnej kategórie do patriotického tábora, čím vytvorila oveľa širšiu a vášnivejšiu proukrajinskú základňu, ako kedykoľvek predtým.
„Bolo tu veľa neutrálnych ľudí, ale hneď ako prišla vojna, mnohí z nich sa rozhodli bojovať,“ povedal Vsevolod Kozhemyako, obchodník, ktorý vedie poľnohospodársku spoločnosť. Po vypuknutí vojny založil dobrovoľnícky prípaor.
Rozdielnosť
Traja zo štyroch Kozhemjakových starých rodičov boli Rusi a počas sovietskej éry mal v pase uvedenú ruskú národnosť. Povedal však, že už od oranžovej revolúcie v roku 2004 bol silným ukrajinským vlastencom a odmietal vplyv Ruska na Ukrajine.
„Rusi a Ukrajinci sú úplne odlišní. Hovorím po rusky, myslím po rusky a mám tri štvrtiny ruskej krvi, ale časť ukrajinskej krvi vo mne urobila svoju stopu,“ myslí si.
Geografické a kultúrne rozdiely v rámci Ukrajiny boli jedným z dôvodov, prečo sa Putin a ďalší ruskí lídri snažili tvrdiť, že táto krajina je umelým konštruktom. Namiesto toho teraz na vlastnej armáde pociťujú, že ich „špeciálna operácia“ prispela k tomu, aby ešte viac spojila ukrajinské obyvateľstvo v spoločnom odpore voči Moskve.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že má stále vieru vo víťazstvo svojej krajiny a porážku ruskej agresie. Vojnovú skúsenosť opísal prostredníctvom slov ako rakety, ruiny a deportácie, ktorých význam museli Ukrajinci pochopiť a prežiť na vlastnej koži.
Zelenskyj vo svojom videu zdôraznil, že jeho krajina bojuje za mier a víťazstvo. „Ruská armáda bola považovaná za druhú najsilnejšiu na svete v čase, keď Moskva nariadila inváziu Ukrajiny, avšak jediné, čo po nej teraz zostalo, sú vojnové zločiny, hanba a nenávisť,“ uviedol.
