Notoricky známy štát Sinaloa na severozápade Mexika sa okrem najväčšieho obchodu s drogami v celom štáte vyznačuje aj povestnými a nie celkom bežnými vzťahmi medzi narkotrafikantmi a ženami. Peniaze z narkobiznisu tu tvoria základ celej ekonomiky a svoje o tom vedia aj mladé ženy, ktoré to využívajú vo svoj prospech. Obľúbili si totiž plastické zákroky.
„Buchona“
Doktorka Rafaela Martínez Terrazas je jednou z mála plastických chirurgičiek v štáte Sinaloa a na jej pracovnom stolíku v ambulancii jej ležia desiatky žiadostí o zákroky rôznych typov. Vo svete drog si pre tento hit našli dokonca pomenovanie – hovoria mu „narcoestética.“
„Užší a vyrysovanejší pás, či širšie boky s väčším zadkom...a ak hovoríme o prsiach, chcú ich mať väčšie,“ hovorí doktorka Martínez. Takémuto dievčaťu, ktoré má doslova až prehnane ženskú siluetu sa v Mexiku hovorí „buchona.“
„Ide najmä o ženy, ktoré si rady obliekajú výrazné kúsky a ich milencom je obchodník s drogami. Priemerný vek mojich klientiek je 30-40 rokov. Čoraz častejšie však ku mne prichádzajú oveľa mladšie dievčatá, dokonca také, ktoré majú pod 18 rokov,“ vysvetľuje doktorka. „Súťažia medzi sebou o to, ktorá bude mať lepšiu postavu alebo užší pás.“
Ženy môžu prísť na konzultáciu v sprievode matky alebo kamarátky. Iné prichádzajú s nejakým mužom alebo samé. „Veľakrát prichádzajú práve s priateľom, ktorý im daný zákrok zaplatí. Často sa mi stáva, že títo muži mi zavolajú a povedia: Počúvajte pani doktorka, pošlem vám jedno dievča, ktoré môžete zoperovať. Minule mi zatelefonoval jeden muž a povedal mi, aby som ju zoperovala tak, ako on nakázal. Vraj nemám dať na ňu, však predsa to platí on. Odpovedala som mu, že nech si to medzi sebou vyriešia. Vnútri ambulancie rozhoduje klient, ktorý má zákrok podstúpiť.“
Tento istý muž doktorke Martínez poslal takýmto spôsobom už okolo 30 žien s tým, že zaplatil približne 6500 dolárov len za liposukciu. Zákroky naozaj nie sú lacné a platí sa výlučne v hotovosti.
„Je jasné, že v týchto prípadoch peniaze pochádzajú z obchodu s drogami. Predtým som si hovorila, že to vôbec nie je v poriadku. Nie že by som teraz zmenila názor, ale pred operáciou už toľko nad tým nepremýšľam. Je to preto, že ekonomika tu v Sinaloe je závislá od narkobiznisu,“ hovorí Rafaela Martínez Terrazas.
Operácia mileniek obchodníkov s drogami sa už stala súčasťou jej bežnej práce. Zvyčajne hovorím mojim klientkam, že je v poriadku, čo im povedal ich kápo, ale potom sa ich spýtam: „A čo chceš ty?“
Doktorka sa snaží týmto ženám vysvetliť, že je to ich telo a nie kápove. „O chvíľu už to nebude tvoj priateľ, ale telo tvoje stále bude. Až do konca života. Ty sa musíš rozhodnúť, čo vlastne chceš.“
Ženy sú trofeje
V štáte Sinaloa sú takéto vzťahy medzi ženou a mužom bežné. Narkotrafikant Pedro, ktorý sa pre portál BBC Mundo vyjadril pod falošným menom hovorí, „že pre takýchto mužov je veľmi dôležité mať po svojom boku krásnu ženu. Muži medzi sebou súťažia o to, ktorý z nich má lepšie dievča. Manželky sú zavreté doma a starajú sa o deti a domácnosť. Ostatné ženy sú skôr akési trofeje,“ vysvetľuje Pedro, ktorý sa taktiež pohybuje v obchode s drogami.
Dokonalým príkladom tohoto bizáru je Emma Coronel Aispuro. Žena jedného z najznámejších kápov vôbec, Joaquína „El Chapa“ Guzmána, bola uznaná vinnou vo Washingtone DC za konšpirácie a obchod s drogami. Údajne El Chapa spoznala na súťaži krásy v Mexiku v roku 2007 a súhlasila, že sa za neho vydá. Na svoju krásu však doplatila.
Pedro taktiež zaplatil za plastickú operáciu dvom ženám. Medzi kamarátkami sa často deje, že si chcú zoperovať určitú partiu tela, a preto hľadajú svojho „sponzora,“ ktorý by im to bol ochotný zaplatiť. „Ak daného muža táto žena priťahuje, tak ju zasponzoruje,“ hovorí Pedro.
„Vytvorí sa takzvaný pakt. Veľakrát mu žena „nechá“ svoje telo na šesť mesiacov. Ak dievča nepochádza z ekonomicky stabilnej rodiny, jednoducho si nájde takéhoto sponzora. Tento pakt sa netýka len plastických operácií ale aj kúpy auta, domu či rôznych iných drahých vecí alebo luxusných kúskov.“
Chudobné dievčatá
Tieto ženy sa okrem finančnej podpory od svojho sponzora cítia v štáte plného drog a násilia taktiež chránené. Carmen si našla svojho sponzora práve pre tento dôvod. Už v 16-tich rokoch odišla do mesta Culiacán, kde spoznala „toho pravého.“ „Si ešte len dieťa, si úplne sama a nemáš v tomto nebezpečnom meste žiadnu ochranu,“ presne toto povedal Carmen jej vyvolený.
Ich vzťah sa ihneď stal milostným. Carmen však netuší, koľko ďalších žien jej „ochranca“ má. Je to však odvážne dievča. Plánuje ísť na univerzitu a začať podnikať. Uvedomuje si, že jediný spôsob, ako toto všetko dosiahnuť je chodiť s obchodníkom s drogami.
„Nikdy som neprestala mať z neho strach. Keď ho vidím a hovorí sa o mafii a obchodoch, desí ma to. Snažím sa preto vždy zabudnúť, čo som videla a počula, pretože ma to môže dostať do problémov. Možno môj kápo nie je zlý, ale spravil zlé veci. Môže byť, že mi nechce ublížiť, no kedykoľvek môže zariadiť, aby som zmizla.“
Milenec Carmen taktiež chce, aby podstúpila estetický zákrok. Chce zmeniť jej útlu postavu, no doteraz sa mu nepodarilo ju dotiahnuť na konzultáciu. „Myslím si, že ženy, ktoré sa nechajú zoperovať sú neisté a svoju vysnívanú postavu „buchona“ chcú oveľa viac ako ja,“ uzatvára Carmen.
Strážny anjel
María Teresa Guerra je už niekoľkoročnou právničkou a chráni práva žien narkotrafikantov v Sinaloe. Hovorí, že „narkokultúra podnietila myšlienku, že ženy sú majetkom muža.“ V tomto karteli je totiž bežné, že muži majú tri, či štyri ženy. Ľudia to vnímajú ako súčasť ich kultúry.
María Teresa si však myslí, že celá táto situácia zvyšuje násilie voči ženám. „Ženy zavraždili, pretože boli priateľkami narkotrafikanta, alebo aj vtedy, keď ich kápo cítil, že mu boli neverné.“ Práve v štáte Sinaloa sú ženy oproti iným mexickým štátom až dvojnásobne viac vraždené strelnými zbraňami.
„Čo nachádzame v meste Culiacán je vysoký výskyt násilia a krutosti voči ženám. Ich telá sú často nájdené umučené a spálené,“ vysvetľuje Guerra.
„Pamätám si prípad jednej mladej ženy, kráľovnej krásy, ktorá bola priateľkou narkotrafikanta. Zaplatil jej plastickú operáciu. Pri vražde jej náboje zo zbrane strelili do zoperovaných častí: do hrudi, respektíve do pŕs a do bokov. Vyjadria tak svoju krutosť na častiach tela, ktoré im ich sponzor zaplatil."
Prečo je teda také ťažké povedať „nie“ narkotrafikantovi? Právnička Guerra hovorí, že pozná veľa žien, ktoré sa chceli od svojho sponzora odpútať, ale je to veľmi náročné. S políciou netreba rátať. Práve tá je často spojená s kartelmi a s narkotrafikantmi udržuje priateľské vzťahy. „Chránení sú narkotrafikanti, nie ženy.“
