Militantné hnutie Taliban, ktoré v nedeľu obsadilo aj afganskú metropolu Kábul, sa chystá vyhlásiť Islamský emirát Afganistan (IEA). Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, kto sú hlavní lídri a stratégovia tohto radikálneho islamistického hnutia.
Na čele stojí „učenec“ Áchúndzáda
Podľa AFP je súčasným vodcom Talibanu mulla Hajbatulláh Áchúndzáda, ktorý sa doteraz držal v úzadí a túto pozíciu získal v máji 2016 po smrti svojho predchodcu Mansúra.
Ten bol zabitý pri útoku amerických dronov v Pakistane. Do mája 2016 bolo málo informácií o Áchúndzádovi, ktorý sa dovtedy zaoberal viac súdnymi a náboženskými záležitosťami než bojovými akciami. Podľa niektorých analytikov je úloha tohto „učenca“ na čele hnutia viac symbolická než operatívna.
Welcome to Haibatullah Akhunzada, the new Caliph (Khalifa) of Muslim world
— Dr. Brishna (@brishna_98) August 16, 2021
The revival of caliphate (khilafat) #taliban #Afghanistan #Kabul pic.twitter.com/Rd3p8bOzoo
Áchúndzáda je synom moslimského teológa, pôvodom z Kandaháru, paštúnskej oblasti v južnom Afganistane a kolísky hnutia Taliban. Sľub vernosti mu zložil aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Ajman Zawáhirí, ktorý šéfa Talibanu nazýva „emirom pravoverných“. To Áchúndzádovi pomohlo získať dôveryhodnosť v džihádistickom svete.
AFP uviedla, že Áchúndzáda má za úlohu zjednotiť rôzne krídla hnutia Taliban, ktoré sa rozhádali po Mansúrovej smrti a po odhalení, že hnutie takmer dva roky tajilo smrť svojho zakladateľa, mullu Umara, ktorý zomrel v roku 2013.
Spoluzakladateľ Talibanu Barádar
BREAKING NEWS !
— Muhammad Usama Siraj (@usama3_siraj) August 16, 2021
Taliban Leader Mullah Abdul Ghani Baradar Declared Afghanistan's New President and Afghanistan name Changed to “Islamic Emirate of Afghanistan."#Kabul#طالبان pic.twitter.com/PEPtGQA0Zn
Ďalším vplyvný menom hnutia je Abdal Ghaní Barádar, spoluzakladateľ Talibanu spolu s mullom Umarom. Jeho život zmenila sovietska invázia z roku 1979, ktorá z neho urobila mudžahedína a podľa všetkého aj bojovníka po boku mullu Umara. V roku 2001, po intervencii Spojených štátov a páde Talibanu, bol súčasťou malej skupiny povstalcov pripravených na dohodu o uznaní novej administratívy v Kábule.
Táto iniciatíva sa však ukázala ako neúspešná. Ako jeden z vojenských lídrov Talibanu bol v roku 2010 zatknutý v pakistanskom Karáči. V roku 2018 bol prepustený na slobodu, najmä pod tlakom Washingtonu. Vďaka rešpektu rôznych frakcií Talibanu bol vymenovaný za vedúceho ich politického úradu so sídlom v Katare, odkiaľ viedol rokovania s Američanmi, ktoré nakoniec viedli k stiahnutiu zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol aj súčasťou mierových rozhovorov s afganskou vládou, ktoré sa však skončili bez úspechu.
Podľa viacerých zdrojov bude pravdepodobne vyhlásený za prezidenta.
Nebezpečná skupina Hakkáníovcov
Za muža číslo dva v hnutí je považovaný Sirádžuddín Hakkání, šéf mocnej skupiny, ktorá nesie jeho priezvisko. Skupinu Hakkáníovcov, ktorú založil jeho otec, protisovietsky mudžahedín Džaláluddín Hakkání, označuje Washington za teroristickú organizáciu a jednu z najnebezpečnejších frakcií bojujúcich za posledné dve desaťročia – aj za pomoci samovražedných atentátnikov – proti jednotkám USA a NATO v Afganistane.
Členovia tejto skupiny majú na svedomí vraždy viacerých vysokých afganských predstaviteľov a angažovali sa v rukojemníckych aférach týkajúcich sa občanov západných krajín. Sú známi svojou nezávislosťou, bojovými schopnosťami a operáciami v horských oblastiach východného Afganistanu. Podľa AFP ide o skupinu, ktorá bude mať silný vplyv na budúce rozhodnutia Talibanu.
Dedič hnutia
Za „dediča“ hnutia je považovaný mulla Jakúb, syn zavraždeného zakladateľa Talibanu mullu Umara. Je vedúcim vplyvnej vojenskej komisie Talibanu, ktorá rozhodovala o stratégii boja proti afganskej vláde. Jeho rodinné puto na uctievaného zakladateľa Talibanu ho stavia do úlohy zjednocujúcej postavy v širokom a rôznorodom hnutí.
Podľa AFP však pretrvávajú špekulácie o jeho skutočnej úlohe v hnutí, lebo niektorí analytici špecializujúci sa na Taliban sa domnievajú, že jeho vymenovanie za šéfa vojenského výboru v roku 2020 bolo čisto symbolické.
Veľká evakuácia
Militantné hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu bez boja obsadilo kľúčové mesto Džalalabad a vstúpilo do metropoly Kábul, kde jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác. Afganský prezident Ašraf Ghaní z krajiny utiekol.
Letecké spoločnosti United Airlines, British Airways a Virgin Atlantic v tejto súvislosti presmerovali svoje lety tak, aby sa vyhli vzdušnému priestoru Afganistanu, uviedla v pondelok agentúra Reuters.
Mnoho západných štátov v Kábule uzavrelo svoje ambasády a evakuuje odtiaľ svojich občanov i miestnych spolupracovníkov
Letisko v Kábule ovládla panika, vojaci museli použiť aj varovné výstrely
Americkí vojaci vypálili v pondelok varovné výstrely do vzduchu na Medzinárodnom letisku Hámida Karzaja v Kábule, kde sa zhromaždili tisíce Afgancov v nádeji, že sa im podarí odletieť z krajiny. Informovala o tom agentúra AFP. Americkí vojaci sa ich v pondelok ráno snažili zahnať varovnou paľbou do vzduchu.„Cítim sa tu veľmi vystrašený. Veľa strieľajú do vzduchu,“ povedal pre AFP svedok.
Vedenie letiska v tejto súvislosti podľa televízie TOLOnews v pondelok oznámilo, že všetky komerčné lety boli pozastavené. Podľa amerických predstaviteľov je prevádzka na letisku obmedzená len na lety určené pre evakuáciu zahraničných diplomatov, zamestnancov a miestnych spolupracovníkov ambasád, uviedla agentúra Reuters.