Na jeseň 1983 bolo drobné mestečko Red Springs v americkom štáte Severná Karolína idylickým miestom. V minulosti sa preslávilo kúpeľným rezortom, neskôr brutálnymi vraždami. Poďme však pekne po poriadku.
V spomínanom roku prišiel z New Jersey 19-ročný Henry McCollum, ktorý chcel nejaký čas stráviť so svojou matkou a nevlastným bratom Leonom Brownom. Ten mal v tom čase iba 15 rokov. Henry bol v Red Springs iba niekoľko týždňov, keď komunitou otriasla brutálna vražda 11-ročnej Sabriny Buie.
Znásilnená a zadusená
Jej telo našli v sójovom poli a podľa vyšetrovateľov bola znásilnená a zaškrtená. Nevlastní súrodenci o všetkom vedeli, pretože pole sa nachádzalo v tesnej blízkosti domu ich matky. Nikomu však nenapadlo podozrievať chlapcov. Polícia rozbehla veľké vyšetrovanie.
Jeden z policajtov narazil na stredoškolskú študentku, ktorá mu zopakovala fámu zo školy. Podľa nej bol vrahom Henry McCollum, ktorý sa počas vyučovania správal podivne a v meste bol len krátky čas. Henry mal mentálne postihnutie, a práve to spôsobovalo, že mohol pôsobiť podivným dojmom. Polícii však fáma stačila.
Bizarné praktiky polície
Keď sa muži zákona objavili pred domom jeho mamy, Henry ani na chvíľku nezaváhal a dobrovoľne s nimi išiel na policajnú stanicu. Tam ho vyšetrovatelia držali dlhé hodiny a žiadali, aby im mladík povedal všetko, čo vedel. Hovorili mu všetky detaily ohavného činu, na ktoré prišli pri obhliadke tela a sľúbili mu, že ak sa prizná, bude môcť ísť domov.
Po niekoľkých hodinách sa Henry zlomil a začal hovoriť príbeh plný detailov, ktoré mu predtým hovorila polícia. Muži zákona spísali hrozivé priznanie plné nechutných detailov a Henry, ktorý písanému textu takmer vôbec nerozumel, ho podpísal. Potom sa opýtal, či môže ísť domov. Vtedy ešte netušil, že domov neuvidí viac ako 30 rokov.
Postihnutý černošský chlapec si neuvedomoval, čo sa deje a pri vymýšľaní si detailov činu urobil veľkú chybu. Spomenul totiž, že spolu s ním sa na ňom podieľali dvaja kamaráti a aj jeho 15-ročný brat. Ten bol v tom čase na policajnej stanici, kde s mamou čakali na Henryho prepustenie.
Tínedžera okamžite odviedli do druhej miestnosti a do pol hodiny ho prinútili, aby sa taktiež priznal. Malý Leon bol na tom zdravotne ešte horšie ako starší brat, a teda absolútne nevedel, čo sa nachádza na papieri, na ktorý sa musel podpísať. Nič v priznaniach pritom nedávalo zmysel.
Trest smrti
Polícia ignorovala fakt, že Henry spomenul ďalších dvoch kamarátov, nepredviedla ich na výsluch a túto časť prípadu uzavrela s tým, že v tom čase druhá dvojica na mieste jednoducho nemohla byť. Napriek tomu sa dve nútené, konfliktné a zjavne falošné priznania dvoch postihnutých černošských chlapcov stali dôkazom, na základe ktorého porota oboch chlapcov v roku 1984 odsúdila na smrť.
Chlapci sa rýchlo odvolali, no bolo už neskoro. V roku 1991 sa im však podaril malý úspech, keď sa im podarilo vyhrať nový súdny proces. Leonovi trest upravili na doživotie, Henrymu ale potvrdili trest smrti, pretože jeho priznanie bolo pre celý prípad kľúčové.
Medzitým Henryho prípad naberal v krajine na popularite. Nie však takej, ako by zúčastnení chceli. Sudca najvyššieho súdu Antonin Scalia poukázal na brutalitu zločinu ako na dôvod na podporu trestu smrti. Počas volieb v Severnej Karolíne v roku 2010 sa Henryho tvár dostala na politické letáky ako príklad brutálneho násilníka a vraha detí, ktorí si zaslúži popravu.
Pomohli testy DNA
Leon sa rozhodol napísať štátnej agentúre N.C. Innocence Commission, ktorá súhlasila s vyšetrením prípadu. Zistenia boli šokujúce. Pôvodní vyšetrovatelia vedeli, že odtlačky z miesta činu nemohli patriť nevlastným súrodencom. Ignorovali tiež fakt, že niekoľko týždňov po ohavnom čine bola v meste nájdená v poli znásilnená a zaškrtená ďalšia žena, 18-ročná Joanna Brockman.
Pravým vinníkom bol muž menom Roscoe Artis, ktorý mal za sebou dlhé roky útokov na ženy. Artis žil vedľa poľa, kde bolo nájdené Sabrinino telo, napriek tomu nebol nikdy vyšetrovaný ako podozrivý z jej smrti. Pracovníci N.C. Innocence Commission odhalili položky, ktoré sa našli okolo a na Sabrininom tele a vykonali moderné testovanie DNA.
Na slobodu sa dostali v roku 2014, keď analýza DNA naozaj spojila prípad s Artisom, ktorý si odpykával trest za iný prípad znásilnenia a vraždy. McCollum a Brown následne vzniesli civilné žaloby proti policajnému zboru, ktorý mal na starosti ich stíhanie, aj proti mestečku Red Springs.
Rekordné odškodné
„Porota nemohla vyslať silnejší signál ohľadne toho, že občania tejto krajiny nebudú tolerovať nevhodné správanie bezpečnostných zložiek a už nebudú slepo dôverovať svedectvám polície na úkor marginalizovaných ľudí,” reagoval na verdikt právny zástupca bratov Elliott Abrams.
Porota im nakoniec za strávenie 31 rokov života za mrežami priznala celkovo 75 miliónov dolárov (63 miliónov eur). Priznaná suma predstavuje najvyššie udelené odškodné v dejinách Severnej Karolíny a najvyšší súhrnný verdikt v prípadoch nesprávneho odsúdenia v histórii USA. Vyznieva až bizarne, že právnik, ktorý v spore zastupoval americký štát, sa predtým aj tak vo svojej záverečnej reči snažil spochybniť dôkazy, že McCollum a Brown sú nevinní.
