„Priemerný vek mojich pacientiek je okolo 30 a 40. Ale veľmi často prichádzajú oveľa mladšie dievčatá. Dokonca maloleté pod 18 rokov,” hovorí plastická chirurgička Rafaela Martinezová z mesta Culiacán, kde má základňu drogový kartel Sinaloa spojený s neslávne známym narkobarónom Joaquínom El Chapom Guzmánom.
Väčšina z nich chce, aby im vytvorila postavu zodpovedajúcu prísnym kritériám takzvanej „narkoestetiky”. Ženy chcú mať úzky pás, široké boky a zadok. „A ak hovoríme o prsiach, sú všeobecne veľké," podotýka Martinezová.
Požiadavka na postavu v tvare presýpacích hodín v štýle celebrity Kim Kardashian často dopĺňa mužský sprievod. Muži za plastiky platia a dávajú najavo, že želania žien sú irelevantné. Záleží predovšetkým na spokojnosti ich partnerov. Niektorí sa neuspokoja len s jednou partnerkou. Jeden muž poslal k Martinezovej hneď tridsať žien.
Etický problém prekonala
„V týchto prípadoch nepochybne peniaze pochádzajú z obchodu s drogami,” podotýka Martinezová. Pôvodne s tým mala etický problém, teraz to už ale nerieši. „Je to preto, že ekonomika v štáte Sinaloa, reštaurácie, bary či nemocnice závisia všeobecne na obchode s drogami,” hovorí.
V kultúre takzvaných narcos (americký slangový výraz pre jedinca, ktorý nelegálne obchoduje s drogami, pozn.) je dôležité mať pôvabnú ženu po svojom boku. Je to znak štatútu a mužskosti. „Je to ako prototyp všetkých narcos,” hovorí personálny tréner Pedro s väzbami na kriminálne podsvetie.
Plastickými operáciami vylepšené ženy, takzvané „la buchona”, nebývajú manželkami narcos. „Vaša žena je niekto, kto doma stráži vaše deti. Iné ženy, ktoré máte, sú skôr vaše trofeje,” vysvetľuje Pedro.
Ženin kmotor
Ak je žena povoľná k estetickej premene, muž sa stáva jej „sponzorom” alebo „kmotrom”. V drsnom svete obchodu s drogami, kde je nebezpečenstvo na dennom poriadku, je ochrana poskytovaná gangstrami pre mladé ženy bez prostriedkov neoceniteľná.
Aspoň tak sa to javilo aj dievčaťu menom Carmen, ktorá v šestnástich prišla do mesta z chudobnej dediny. V dome rodiny spájanej s kriminálnymi klanmi ju hneď znásilnili. Jeden gangster si všimol, že „bola veľmi vydesená” a ponúkol jej telefónne číslo.
„Si dievča, si osamelá a nikto ťa v Culiacáne neochráni,” povedal jej. „Budem tvoj krstný otec.” Carmen jeho ponuku prijala, stala sa jeho milenkou a odišla od hostiteľskej rodiny. Carmen pripúšťa, že ju jej partner desí. Vie, že môže zmiznúť zo sveta, ak by sa mu znepáčila. Chce po nej, aby tiež išla na plastickú chirurgiu, ale zatiaľ sa jej darí to odmietať.
Smrť čaká všade
Právnička Maria Teresa Guerrová varuje, že ženy ako Carmen sa pohybujú na tenkom ľade. Machinisticky orientovaní členovia gangov ich považujú za svoj „majetok” a neváhajú sa voči nim uchýliť k násiliu. A ak majú pocit, že sú zradení a že žena nejakým spôsobom ohrozuje ich mužnosť, česť a povesť, siahajú aj po zbrani.
Teresa Guerraová si spomína na príbeh, keď jeden narco zabil svoju milenku, ktorej zaplatil plastické operácie. Pištoľou sa trafil do jej pŕs a bokov. „Časti jej tela, do ktorých investoval,” uzatvára právnička.
