Príbehy s pirátmi sa nám spájajú s detstvom či filmovou sériou Piráti Karibiku. Nejde však len o rozprávky. Po moriach sa skutočne v minulosti plavil Henry Morgan, Blackbeard či bratia Barbarossovci.
O to viac ťa možno prekvapí, že jednou z najvražednejších a najúspešnejších pirátov v histórii je žena. Kto bola Čeng Š’ a ako sa z prostitútky stala žena, ktorej na 1 800 lodiach oddane slúžilo až 70-tisíc ľudí?
Obľúbená prostitútka
Čeng Š’ sa narodila v roku 1775 v chudobnej čínskej provincii Kuang-tung. Keď mala 13, nútili ju finančne pomáhať prostitúciou v plávajúcich bordeloch. Tie boli v Kantone známe ako kvetinové člny a v tom čase boli populárne, pretože ľudia verili, že kývanie dodá sexuálnym radovánkam nový rozmer a umocní celkový zážitok.
Za krátky čas sa Čeng Š’ stala v meste mimoriadne obľúbenou. Jej prirodzená krása a vyrovnaná povaha prilákali do mesta významných zákazníkov z kráľovského paláca či z radov armádnych veliteľov a bohatých obchodníkov. Inak sa o jej minulosti vie málo, čo súvisí s pomermi, z ktorých pochádzala.
Očarený pirát
V roku 1801 sa s ňou stretol pirát a vodca Flotily červenej vlajky Zheng Yi. Ten bol očarený jej krásou a po návšteve bordelu ju okamžite požiadal o ruku. Tu existujú dve verzie príbehu. Prvý hovorí, že Čeng Š’ súhlasila pod podmienkou, že dostane 50-percentný podiel na jeho ziskoch a čiastočnú kontrolu nad pirátskou flotilou.
Skupina historikov zase hovorí, že Zheng Yi prikázal svojim mužom, aby ju uniesli a násilne sa s ňou oženil. Tak či onak, víťazne z toho vzišla práve ona, pretože začínala kapitola jej života čoby najmocnejšej ženy v celej Ázii.
Zásadné reformy
Flotila lodí sa rozrastala a v čase honosnej svadby mala už približne 1 800 plavidiel. Následne uskutočnila silné reformy a stanovila zákonník, ktorý musela striktne dodržiavať celá posádka.
Medzi nimi bola poprava za neoprávnené vydávanie rozkazov, ohľaduplné zaobchádzanie so ženami, kontrola zaisteného pokladu či kastrácia pri nevere a znásilňovaní. Zaviedla však aj štedré odmeny pre čestných pirátov, ktorí potom išli ostatným príkladom.
Ekonomické reformy, ktoré mysleli aj na spokojnosť posádok, prilákali pirátske skupiny v regióne, ktoré sa postupne s Flotilou červenej vlajky zlúčili a vytvorili tak najväčší pirátsky klan na celej planéte.
Adopcia dospelého syna
Pirátsky pár však mal aj problémy. Nedokázali splodiť potomka a Čeng Š’ presvedčila Zheng Yiho, aby si adoptovali 20-ročného rybára. Jej manžel, zaslepený láskou, neprotestoval a mladý Čang Pao-caj sa stal vysoko postaveným veliteľom.
Šesť rokov po svadbe Zheng Yi tragicky zahynul pri búrke na pobreží Vietnamu. Ich adoptívny syn bol ustanovený za veliteľa flotily červených vlajok a dôverníka pirátskej kráľovnej Čeng Š’.
Táto tragédia otvorila boje vo vnútri flotily, pretože mnoho mužov chcelo získať vedenie. Pomocou prefíkaných obchodných taktík a spojením sa s frakciou verných pirátov dokázala Čeng Š’ udržať svoj vplyv a moc. Odpor bol ukončený popravou každého, kto sa chcel žene postaviť.
Šokujúce manželstvo
Dva týždne po smrti manžela si zobrala svojho adoptívneho syna. Hovorí sa, že mali tajný intímny vzťah už dávno predtým, a práve preto s prvým manželom nepočala potomka. Ak by to bola pravda, jej plán vyšiel dokonale.
Pod jej vedením sa podarilo ovládnuť celé Juhočínske more, čím zatvorila cestu britským a francúzskym kolonialistom. Pracovali pre ňu celé mestá, ktoré jej posádke dodávali jedlo, tovar a ďalšie zásoby.
To sa nepáčilo cisárovi Jiaqingovi, ktorý vo veľkom zafinancoval lode námorníctva, ktoré pirátom po niekoľkých hodinách potupne podľahli. Čeng Š’ bojovníkov nenechala pozabíjať pod podmienkou, že sa pridajú k flotile. A tak cisár ponižujúco prišiel o takmer celé námorníctvo.
Jiaqing bol rozzúrený a tak sa odhodlal k poslednému kroku – pirátom ponúkol amnestiu. Medzitým sa Flotila červených vlajok dostala do tretej vojny s portugalským námorníctvom a prvýkrát nemala navrch.
Nový život
Čeng Š’ si bola vedomá, že proti európskym technológiám nemá šancu. Miesto vyvraždenia svojich ľudí prijala amnestiu. Tá bola pre pirátov výhodná, pretože im zaručovala celú korisť, ktorú za tie roky nazhromaždili.
Jej adoptívny syn a neskorší manžel pôsobil ako veliteľ námorníctva. Mali spolu dve deti, ktoré ale spolu nevychovali, pretože v roku 1822 zomrel na mori. S deťmi sa potom presťahovala do Macaa.
V meste si otvorila herňu. Venovala sa aj obchodovaniu so soľou a na sklonu života si otvorila vlastný bordel, čím sa kruh dokonale uzavrel.
Vyznieva to až ironicky, no aj napriek tomu, koľko problémov svetu spôsobila, zomrela Čeng Š’ pokojne v spánku ako 69-ročná. To ukazuje, že aj jediná odhodlaná žena je nezastaviteľná a má moc prepisovať históriu.
