Celú krajinu i svet šokoval pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý najskôr odpálil v Osle podomácky zhotovenú bombu a vzápätí na neďalekom ostrove Utöya spustil streľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce. Pri jeho vyčíňaní prišlo o život 77 ľudí a ďalších 150 zranil.
Od týchto tragických udalostí uplynie dnes desať rokov. Atentátnik Anders Behring Breivik, ktorý bol napojený na extrémnu pravicu, pripravoval svoj šialený čin minimálne rok o pol dopredu, čo potvrdil aj dokument, ktorý zverejnil s názvom „2083 - Európska deklarácia nezávislosti“.
Navyše, na sociálnych sieťach neskrýval svoje nacionalistické názory a ostro kritizoval spolunažívanie ľudí z rôzneho kultúrneho prostredia. Apokalypsu začala mohutná explózia v osloskej vládnej štvrti, ku ktorej došlo v piatok 22. júla 2011 popoludní okolo 15.30 h.
Peklo na ostrove
Anders Breivik odpálil dodávku naplnenú podomácky vyrobenými trhavinami. Výbuch budovy poškodil a zabil osem ľudí; desiatky ďalších utrpeli zranenia. Z centra metropoly sa presunul na takmer 40 kilometrov vzdialený ostrov Utöya. Približne 600 mladých ľudí z mládežníckeho krídla Strany práce sa na ňom zišlo v letnom tábore.
Tridsaťdvaročný atentátnik, prezlečený za policajta, spustil vzápätí po príchode na ostrov streľbu. Vypálil 186 rán. Kto sa neskryl, nemal šancu prežiť; strieľal aj na tých, ktorí sa vrhali do vody, aby preplávali na asi kilometer vzdialenú pevninu. Jeho besnenie na ostrove si vyžiadalo 69 obetí, dve najmladšie mali 14 rokov.
Anders Breivik sa neskôr bez odporu vzdal polícii, pričom mal pri sebe dve zbrane a veľké množstvo munície. Podľa vlastných slov na mládež strieľal so zámerom potrestať stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska.
Žiadna ľútosť
Pred mužov v talároch sa postavil prvýkrát 25. júla 2011. Počas súdnych procesov Breivik nikdy neprejavil ľútosť a ani náznak súcitu s obeťami. Sám seba nazval moderným križiakom, ktorý bráni Nórsko a Európu pred moslimskými prisťahovalcami. Dokonca sa vyjadril, že ak by sa mu naskytla príležitosť, urobil by to znovu.
Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálne možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.
Na jeseň 2013 vyšla v Nórsku kniha rozhovorov s Wenche Breivikovou, matkou masového vraha Andersa Breivika, nazvaná Matka. Breiviková o sebe povedala, že je „najsmutnejšou matkou na svete“, lebo sa v nej bije nenávisť a láska k synovi.
Vyhral súdny proces
V apríli 2016 vyhral Breivik súdny proces, keď zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť napríklad jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami alebo tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo.
Súd zároveň nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331-tisíc nórskych korún (36-tisíc eur). Nórska vláda s rozhodnutím krajského súdu v Osle nesúhlasila a odvolala sa proti nemu. Nórsky najvyšší súd v júni 2017 sťažnosť Andersa Breivika týkajúcu sa údajného porušovania ľudských práv zamietol.
Nórsky terorista Anders Breivik, ktorý si zmenil v roku 2017 meno na Fjotolf Hansen, požiadal v septembri 2020 o podmienečné prepustenie z väzenia. Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. Právo na súdne preskúmanie o podmienečné prepustenie z väzenia má po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu – tento termín uplynie v júli 2021.
