V krajinách ako Turecko, Bangladéš, Kambodža či Čína sa šije vo veľkom. Ľudia nakupujú a módne domy nestíhajú vyrábať. Respektíve – deti nestíhajú vyrábať. Detská práca tu je bežná a podľa Medzinárodnej organizácie práce má v módnom priemysle svoje miesto až 170 miliónov detí. Ako značky, v ktorých bežne nakupujeme, jednajú so svojimi zamestnancami?
Kruté podmienky
Deti vo fabrikách známych módnych reťazcov pracujú za minimálnu mzdu 14 až 16 hodín denne sedem dní v týždni. Za týždeň tak odpracujú približne 96 hodín a počas najväčšieho dopytu pracujú až do neskorej noci. Ich mzdy sú také nízke, že si nedovolia odmietnuť nadčasy. Ak ich aj náhodou odmietnu, automaticky letia a vo väčšine prípadoch za ne nedostávajú žiadne príplatky.
Deti sú taktiež slovne aj fyzicky napádané. Čo sa stane, ak nestihnú počas svojej pracovnej doby ušiť toľko oblečenia, koľko mali prikázané? Padne niekoľko nadávok, zakážu im prestávky alebo napiť sa vody. Nehovoriac o biednych hygienických podmienkach, ktorým sú vystavené. Tieto deti väčšinou pracujú v priestoroch bez vetrania, vdychujú toxické látky či prach z textilného vlákna.
Módni velikáni
O najväčšie škandály sa zaslúžili značky ako H&M, Zara, Nike či GAP. Reťazec H&M sa priznal, že zvážal deti z Filipín a prikazoval im pracovať. Ide o jednu z mála značiek, ktoré uznali, že detská práca je u nich problém. Značka GAP zasa zamestnávala osemročné deti, ktoré museli pracovať 16 hodín denne. Nike je známy detskou prácou už niekoľko rokov. Riaditeľ firmy sa dokonca vyjadril, že za nelegálne veci, ktoré sa v jeho fabrikách dejú, nie je zodpovedný. Egoizmus na plnej čiare. Celosvetovo populárna Zara bola údajne obvinená z 52 ilegálnych činností. Jej zamestnanci boli zvážaní z Indie a museli odpracovať 12 hodín denne.
Nebezpečné fabriky
Najznámejšie katastrofy sú z roku 2013 z Bangladéša, kde najskôr vypukol požiar vo firme Tazreen Fashion a usmrtil 112 zamestnancov a o pár dní sa zrútila 8-poschodová fabrika Rana Plaza, kde zomrelo až 1134 zamestnancov. Po týchto incidentoch sa o nebezpečných podmienkach v textilných fabrikách začalo zaujímať čoraz viac ľudí a na povrch vyplávali hrozivé skutočnosti. V budovách chýbali napríklad núdzové východy, zamestnanci tak nemali ako ujsť. V Bangladéši pôsobí až okolo 4500 odevných tovární, ktoré vyrábajú oblečenie pre známe značky. Mnohé z nich však nespĺňajú základné bezpečnostné kritériá.
Zoznámte sa s Manishou
Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 195 krajín sveta a stal sa najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii. Mnohé krajiny si však z neho robia dobrý deň. V Bangladéši môžu deti pracovať od 15 rokov, no mnohé textilné továrne ich zamestnávajú už v omnoho mladšom veku. V Nemecku na seba upútal pozornosť automat, ktorý ponúkal obyčajné biele tričko za dve eurá. Namiesto trička sa však na displeji automatu objavila tvár 16-ročného dievčaťa menom Manisha, ktorá ľuďom ukázala, čo sa naozaj skrýva za výrobou jedného kusu oblečenia. Na YouTube má video už vyše osem miliónov vzhliadnutí. Stále si chceš kúpiť tričko za dve eurá?
