Rodák zo severofrancúzskeho mestečka Amiens sa narodil v roku 1977 do ľavicovo orientovanej rodiny lekára a profesora neurológie Jean-Michela Macrona a jeho manželky Françoise, ktorá pracuje ako posudková lekárka.
Študoval na prestížnych školách a v roku 2004 absolvoval ENA (École Nationale d'Administration) v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov. V období rokov 1999 až 2001 bol dokonca aj asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœur, pre ktorého posledné dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.
Škandalózny vzťah s učiteľkou
Jeho osobný život sa spája aj so škandálom. Ako uvádza portál iDNES.cz, tak svoju manželku Brigitte spoznal ešte ako študent na jezuitskom gymnáziu La Providence. Bola jeho učiteľkou francúzštiny a latinčiny. Okrem toho viedla aj školské divadlo, v ktorom budúci francúzsky prezident hral. Brigitte je od neho o 24 rokov staršia a v čase jej pôsobenia na škole mal Emmanuel 15 rokov. Kvôli tejto situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách odišiel na žiadosť rodičov do Pariíža. Tam doštudoval a s výborným prospechom zložil maturitnú skúšku.
Pár však prekonal tieto ťažkosti. Aj napriek tomu, že ich vzťah bol spočiatku tajný, tak sa k nemu neskôr otvorene priznali. Bývalý manžel Brigitte sa hneď po zistení „krutej pravdy“ o tajnom vzťahu jeho vtedajšej manželky opustil spoločnú domácnosť. Avšak dvojica sa rozviedla až v roku 2006. Macron mohol svoj vzťah konečne oficiálne spečatiť. Ako uvádza portál lidovky.cz, tak si Brigitte zobral aj napriek nevôli rodičov. Svadbu so svojou láskou mal v roku 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage.
Začiatky v štátnej správe
Svoju kariéru odštartoval v štátnej správe. V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany.
O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva. Počas svojho pôsobenia vo vláde sa zviditeľnil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!).
V auguste 2016 z postu ministra odstúpil, aby sa mohol venovať kampani pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2017. Exminister hospodárstva bol najviac proeurópsky prezidentský kandidát zdôrazňujúci dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce. Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike. Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.
Kampaň poznačená vojnou
Zložením sľubu 14. mája 2017 sa Emmanuel Macron ujal funkcie prezidenta, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Francoisa Hollanda. Vo veku 39 rokov sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.
Emmanuel Macron v minulosti naznačoval, že sa chce v roku 2022 uchádzať o znovuzvolenie v aprílových prezidentských voľbách, ale oficiálne to oznámil až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa totiž zmenili kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. V dôsledku toho venoval väčšinu svojho času diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinovaniu krokov s európskymi aj ďalšími západnými spojencami.
Druhú kandidatúru na post hlavy štátu oznámil len mesiac pred voľbami 3. marca 2022. „Znova sa uchádzam o vašu dôveru. Som kandidát, ktorý s vami vymyslí francúzsku a európsku jednotnú odpoveď na výzvy tohto storočia,“ uviedol v liste Francúzom.
O hlasy sa uchádzalo celkovo 12 kandidátov. Tak, ako pred piatimi rokmi aj tento rok postúpil do druhého kola Emmanuel Macron spolu s nacionalistkou Marine Le Penovou. V prvom kole v súboji o Elyzejský palác, ktoré sa konalo 10. apríla 2022, získal Macron 27,84 percent hlasov voličov, jeho vyzývateľka Le Penová len 23,15 percent.
.
