Reportéri Current Time, rusko-jazyčného televízneho kanálu s redakciou v Prahe, ktorý vytvorili Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda a Hlas Ameriky, oslovili náhodných okoloidúcich v rôznych ruských mestách. Pýtali sa ich na to, čo hovoria na správy o masakri civilistov v ukrajinskej Buči, ktorý majú na svedomí ustupujúce ruské jednotky.
Jekaterinburg
„Zabíjanie v Buči je fake news,“ hovorí usmievavá strašia Ruska, ktorá by na prvý pohľad mohla pokojne hrať láskavú babičku v nejakej rozprávke. „Naaranžovali to tak, aby to tak vyzeralo, že civilistov zabili naši vojaci. Je to jasný podvrh.“ Reportér Slobodnej Európy sa jej následne pýta, či pozerá televízor. „Áno. Čo viac môžem robiť?“ Odpovedá s tým, že fotografie od medzinárodných agentúr nevidela.
Tento názor nezastáva sama. Ďalšia staršia žena z Jekaterinburgu si myslí, že to, čo ukazuje ukrajinská televízia, nie je pravda. „Neverím tomu. Najviac informácií čerpám z Youtubu a televízie.“ Správy, ktoré publikujú západné médiá, nečíta. „Všetko je to veľmi komplikované, pre obyčajného človeka je veľmi zložité všetkému rozumieť.“
Televízia ako top médium
Len máloktorý národ na svete trávi pred televíziou také veľké množstvo času ako Rusi. Podľa Európskeho novinárskeho centra sa pozerajú do televíznych obrazoviek až päť hodín denne. Pre 86 percent Rusov zostáva televízia hlavným zdrojom informácií.
Medzi najväčších podporovateľov „špeciálnej operácie“ patria ľudia, ktorí viac ako štyri hodiny denne pozerajú ruskú televíziu. „Sledovať televíziu je politické rozhodnutie. Tí, ktorí správy a politické diskusie nesledujú, väčšinou Putinovi a štátnej propagande neveria,“ vysvetľuje pre web Gorod-812 sociologička z Inštitútu sociológie Ruskej akadémie vied Maria Mačkevičova.
Niektorí ľudia zdôrazňujú, že nemôžu vedieť, čo je pravda. „Odkiaľ môžem vedieť, čo je pravda? Ruské média hovoria, že to je fake. Ukrajinské rozhlasové stanice tu z nejakého dôvodu zrušili. Nemôžeme analyzovať ich pohľad,“ myslí si muž z Jekaterinburgu.
Ďalší starší pán žijúci v rovnakom meste má naopak jasný názor. Sám pochádza z Ukrajiny. „Súcitím s ich bolesťou. Buča však bola zinscenovaná. Všetci moji príbuzní sú na Ukrajine. Môj otec stále žije. Má 93 rokov. Už je to dlho, čo som s ním tú tému preberal. Hovorí: „Pozri, čo tu vyčíňajú!“ Hovorí tak, aj keď pochádza z ruského Syktyvkaru,“ ozrejmuje a pokračuje: „Hovorím mu, otec, preber sa! Všetky Ruské média boli na Ukrajine zakázané, sleduje len ukrajinskú televíziu.“
Mladší ľudia zastávajú väčšinou k ruským akciám negatívny postoj. „Je to strašné, naša krajina za to tvrdo zaplatí, Nemecko od roku 1945 ešte dodnes platí vojnové reparácie,“ hovorí žena v stredných rokoch.
Pridávajú sa k nej dve mladé ženy. „Neviem, ako s tým budeme môcť žiť a ako sa od toho očistiť,“ hovorí jedna z nich. „Prečo k tomu vlastne došlo?“ Pýta sa druhá a dodáva, že je to neprípustné.
„Nič o tom neviem, po prvýkrát to počujem od vás. Nemám poňatia, čo sa vo svete deje,“ hovorí tínedžer.
Petrohrad a Krasnodar
Žena z Petrohradu v stredných rokoch si myslí, že to, čo sa stalo v Buči „je podvrh“.
Podľa jej slov je zrejmé, že si to Ukrjainci urobili sami. „Odkiaľ máte túto informáciu?“ Pýta sa jej novinárka. „Z televízora,“ odpovedá žena.
Muž s nápadnými fúzami z Krasnodaru, mesta, ktoré leží na juhozápade Ruska, tvrdí, že o Buči počul, takisto počul o stiahnutí ruských vojakov a následkoch. „V skutočnosti by som chcel povedať veľa vecí a vykričať ich do sveta. Bohužiaľ, je to zložité akokoľvek to komentovať. Sloboda prejavu v našej krajine znamená čeliť následkom za všetko, čo poviete.“
Vladivostok
Na opačnom konci Ruska, na juhovýchode, v meste Vladivostok, sa názory ľudí rovnako líšia. „Mám na to názor, ale nechcem sa oň podeliť. Povedzme, že je negatívny,“ hovorí jeden z respondentov. Ďalší si však myslí, že ide o ukrajinskú propagandu. „Každá strana má svoju propagandu. Samozrejme, každá z nich sa snaží zdieľať svoju verziu pravdy. Pokiaľ hovoríme o tomto konkrétnom prípade s mŕtvymi telami, je celkom zrejmé, že to nie je reálne. Prečo by to robili?“ Pýta sa.
„Na Ukrajinu posielame humanitárnu pomoc,“ pokračuje. „Prečo by sa zrazu naši vojaci rozhodli vraždiť civilistov? Nedáva to zmysel“.
„Počuli ste o ukrajinskom meste Buča?“ Pýta sa reportér ďalšieho respondenta z Vladivostoku. „Áno, počul, je to strašné. Nechcem to podporovať, smrť civilistov je zlá. Ruské média vždy hovoria, že je to propaganda, ale oni ju sami šíria. Takže kto vie?“ Tvrdí.
„Naše média hovoria jednu vec. Sledujem Hlas Ameriky aj BBC, ktoré tvrdia opak. Myslím, že ide o provokáciu,“ myslí si mladý Rus.
„Je to jasný podvrh. Dokonca aj telá ležali v neprirodzených polohách,“ hovorí staršia žena.
Pri otázke o Buči sa ďalšia žena necíti príjemne a vo svojom vyjadrení nie je taká jednoznačná. „Je to pre nás matky citlivá téma. Nechcete raniť ich city. Vidieť deti umierať. Nevieme podrobnosti, no vieme, že vojna pokračuje. Je bolestivé hovoriť o tom.“
Fake news
„Fake news" zákon, Kremeľ schválil začiatkom marca. Zákon zavádza tvrdé postihy za šírenie údajných dezinformácií o ruskej armáde a diskreditáciu ozbrojených síl. Za porušenie nového zákona hrozia ľuďom pokuty do výšky 1,5 milióna rubľov alebo – pri závažnejších dôsledkoch ich správ – až pätnásť rokov väzenia.
