iDNES.cz
StoryEditor

Rusko zmrzačilo armádu na generácie dopredu. Prišlo o elitné sily, tvrdí vojenský analytik

Vladimír VokáliDnes06.04.2022., 10:30h
Viazne napríklad aj nábor brancov do ruskej armády. Mnoho mladých mužov zrejme nechce bojovať v zbytočnej vojne a stráca dôveru v ruský štát.
Lajkuj Brainee.sk na

Ruská invázia na Ukrajinu sa premenila na katastrofu, nočnú moru. Podľa analytika sa pokazeným útokom ruská armáda zmrzačila na niekoľko generácii dopredu. V Rozstrele českého IDnes.cz o tom hovoril vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.

Snaha vyhnúť sa vojenskej službe alebo priamo odvodom je podľa Lukáša Visingra v Rusku častejšia ako predtým.

„V nejakej miere sa to objavovalo už v minulosti, ale teraz je to percento údajne podstatne väčšie a hlavne je väčšie v regiónoch, odkiaľ sa berie najväčšia časť nových regrútov pre ruskú armádu, čiže v neruských etnických oblastiach, v autonómnych republikách.“

Pre ruskú armádu to predstavuje veľký problém. „V ruských ozbrojených silách tvoria etnickí „Nerusi“, teda rôzne menšiny prevažne turkitského a tatárskeho pôvodu zhruba 40 percent stavu. Ale keď sa pozrieme na straty z rusko-ukrajinského konfliktu, tak tam tvoria tieto menšiny vyše 60 percent strát.“

Nespokojnosť v ruských regiónoch

Etnické menšiny tak nesú najväčšiu ťarchu bojov na Ukrajine. „Tieto národy sa do armády hlásili jednak kvôli peniazom a jednak kvôli bojovníckej cti. Avšak keď sa teraz čoraz viac mladých mužov vracia domov v rakvách, tak táto česť začína trochu slabnúť,“ hovorí Visingr s tým, že to môže byť pre Rusko veľkým rizikom vzhľadom na možné budúce odstredivé tendencie zo strany týchto národnostných menšín.

vojna Ukrajina Buča TASR/AP

​A aké veľké sú skutočné straty ruskej armády? „Tie ukrajinské čísla, teda 19 tisíc mŕtvych ruských vojakov, sú určite prehnané. Priklonil by som sa k informáciám amerických spravodajských služieb, ktoré hovoria až o 15 tisícoch mŕtvych.“

„A nesmieme zabúdať na klasickú vojenskú poučku, že na jedného padlého pripadajú tri zranenia. Takže ruské straty môžu byť až 60-tisíc ľudí, podľa konzervatívnejšieho odhadu 50-tisíc,“ hovorí Visingr, podľa ktorého sú ukrajinské straty zhruba dvakrát až trikrát nižšie.

Dobrovoľníci aj z Japonska

Podľa analytika bojuje v tejto chvíli na strane Ukrajiny niekoľko tisíc zahraničných dobrovoľníkov. Z Česka sú to desiatky ozbrojencov. Zahraničné jednotky sú tvorené prevažne z Európanov alebo Američanov, ale za Ukrajinu bojujú napríklad aj Japonci a minimálne aj dva prápory dobrovoľníkov z Bieloruska.

Rusko utrpelo podľa analytika okrem ľudských strát aj značné škody na vojenskej technike. Ukrajinci ju pritom nemusia zakaždým ničiť, často ju zabavujú a potom s ňou bojujú proti Rusom. Príkladom môžu byť stovky ruských tankov, s ktorými teraz bojuje ukrajinská armáda.

Tri plány nevyšli, teraz dochádza na štvrtý

Podľa Lukáša Visingra zatiaľ Rusku nevyšiel ani jeden plán, ako Ukrajinu ovládnuť. „Zatiaľ sme boli svedkami troch plánov: A, B a C. O plán D sa pokúsi ruská armáda v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Ale aj ten je veľmi neistý.“

Reuters

​Plánom A bol podľa Lukáša Visingra neúspešný výsadok ruskej armády na letisku Hostomel. „Rusi dúfali, že sa im podarí rýchlo obsadiť Kyjev, že prezident bude zabitý alebo ho zajmú či uteká. Že sa celá Ukrajina zloží potom, čo bude obsadené hlavné mesto.“

Ruská spravodajská služba FSB podľa Visingra dlhé roky spolupracovala s nejakou skupinou Ukrajincov, ktorí mali v deň invázie vykonať prevrat. „Pravdepodobne aj z toho vychádzalo to ruské presvedčenie, že to všetko pôjde ľahko a rýchlo. Ale plán zlyhal a ukázalo sa, že onou skupinou Ukrajincov bola v skutočnosti skupina dôstojníkov ukrajinskej kontrarozviedky. Takže jediné, čo Rusi dokázali, bolo to, že svojich nepriateľov nakŕmili niekoľkými miliardami dolárov.“

Tento plán zlyhal podľa analytika hneď na druhý deň a Rusi začali vykonávať plán B. Tým bolo klasické obsadenie Ukrajiny a porážka ukrajinskej armády za pomoci ruských tankových, mechanizovaných a delostreleckých síl. „A to sa počas týždňa tiež ukázalo ako nereálne. Ukrajinci sa totiž bránia s bezpríkladnou statočnosťou. Pomáhajú aj dodávky západných zbraní a tiež informácie západných spravodajských služieb.“

Mariupoľ Reuters

​Preto prišiel plán C, teda ostreľovanie veľkých miest a pokus o ich obsadenie. Dôsledky tejto bezohľadnej stratégie možno vidieť napríklad v Mariupole. „Spočiatku sa síce brali ohľady na civilnú infraštruktúru, ale čoskoro s tým Rusi prestali. Do konca marca zistili, že ani to proti Ukrajincom nefunguje.“

Momentálne tak podľa analytika prebieha plán D. „Rusi začali sťahovať jednotky od Kyjeva a Charkova a presúvajú ich na juhovýchod do Donbasu. To sťahovanie ale má skôr charakter úteku, pretože v niektorých obciach utrpela ruská armáda úplne gigantické straty.“

Podľa Visingera prišli Rusi o elitné armádne jednotky. „Ruská armáda sa v podstate na Ukrajine zmrzačila na niekoľko generácií dopredu. Strašné straty, ktoré teraz čakajú ruskú ekonomiku, znamenajú pre Rusko doslova strategickú katastrofu.“

Masaker v Buči

Visingr sa v Rozstrele zamyslel aj nad tým, prečo došlo k masakru v Buči, ktorá sa stala mementom ukrajinskej vojny. „Je to vojnový zločin ako z učebnice, ktorý nejde žiadnym spôsobom ospravedlňovať,“ hovorí analytik. „Ale nemyslím si, že by to bolo nejaké cielené zabíjanie podľa vopred stanoveného zoznamu. To sa tradovalo pred vojnou, že Rusi mali nejaký zoznam ukrajinských politikov, aktivistov a rôznych verejne činných osobností, ktorí mali byť terčom zabitia alebo únosov.“

„V tomto prípade to bolo skôr náhodné. Ruskí vojaci mohli byť pod nejakým obrovským psychickým tlakom,“ zamýšľa sa Visingr. „V akcii už sú viac ako mesiac. To je niečo, čo samozrejme zanechá na človeku obrovské stopy v psychike. Mohol to byť kolektívny skrat, mohla to byť napríklad reakcia na nejaký incident. Treba si mohli myslieť, že sa stali terčom nejakého útoku zo zálohy a mohli na to reagovať takým strašným masakrom civilistov.“

„Keby konali na základe rozkazov z Kremľa, asi by sa niečo podobné odohrávalo v množstve ďalších miest, ktoré ruská armáda obsadila. Ale zdôrazňujem, toto nie je vôbec žiadne ospravedlnenie, to je niečo, čo musí byť jednoznačne odsúdené a pokiaľ možno potrestané,“ hovorí analytik.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
11. august 2022 20:24