Wikipedia/Roman Kravchuk
StoryEditor

Duša krajiny či stredoeurópsky zázrak. Prečo je mesto Ľvov pre Ukrajinu také dôležité?

šev23.03.2022., 13:00h
Rastú obavy, že ruské invázne sily sa snažia zatlačiť na západnú Ukrajinu po tom, čo bol región Ľvov vystavený raketovým útokom. Leží 550 kilometrov západne od ukrajinského hlavného mesta Kyjev a jeho obyvatelia sa pripravovali na vojnu celé mesiace.
Lajkuj Brainee.sk na

Strategicky význam ich mesta nemožno preceňovať. Starosta Andrij Sadovy opakovane povedal pre The Conversation: „Kyjev je srdcom Ukrajiny, ale Ľvov je duša.“

Prečo je taký dôležitý?

Sadovy vysvetľuje, že mesto malo kľúčovú úlohu pri vytváraní moderného ukrajinského národa. Ľvov a širší región východnej Haliče (dnes Ľvov, Ivanovo-Frankivsk a Ternopilský reguón) zohrávali ústrednú úlohu v procese budovania ukrajinského národa od druhej polovice 19. storočia. Ale história a význam mesta – politický, náboženský a kultúrny – ďaleko predchádzajú tieto búrlivé časy.

Ľvov Unsplash.com/Andriyko Podilnyk

​Mesto je už dlho miestom, kde sa ľudia najvýraznejšie stotožňujú s Ukrajinou, aj multikultúrnym centrom – stačí sa pozrieť na množstvo jazykov, v ktorých má mesto názov – Lwów po poľsky, Lemberg po nemecky, Leopolis po grécky. Rovnako ako krajina ako celok, aj kultúrny, politický a ekonomický rozvoj mesta je pevne začlenený so európskej histórie.

Mesto Leva

Mnohé mená Ľvova sú variáciami na tému: mesto Leva. V roku 1256 postavil galicíjsko-volyňský kráľ Daniel, potomok panovníkov Kyjevskej Rusi, pevnosť pre svojho syna a dediča Leva. Postavil ho vedľa starej osady na mieste súčasného Ľvova.

Prvých 100 rokov mestu vládol Daniel a jeho nástupcovia. Od roku 1349 bol súčasťou Poľska s krátkym uhorským medzičasom. V roku 1772 ho anektovalo Rakúsko, pod ktorého vládou zostalo až do prvej svetovej vojny.

Ale už dávnom pred 19. storočím bol Ľvov duchovným centrom pravoslávneho sveta. Medzi 15. a 18. storočím bolo mesto sídlom vplyvných pravoslávnych bratstiev a domovom Ivana Fedorova, ktorý vytlačil prvú Bibliu v cirkevnej slovančine (liturgický jazyk, ktorý používali slovanské pravoslávne cirkvi).

Ľvov Wikipedia/Konstantin Briznichenko

​​Kráľ Ján II. Kazimír zveril 1. apríla 1656 v latinskej katedrále vo Ľvove Poľsko-litovské spoločenstvo pod ochranu blahoslavenej Panny Márie a vyhlásil ju za poľskú patrónku. O dva roky neskôr pápež Alexander VII. udelil mestu heraldické heslo Leopolis sempre fidelis, čo znamená: „Mesto Ľvov je vždy verné“ (katolíckej cirkvi).

Gréckokatolícka denominácia je dnes známa ako Ukrajinská gréckokatolícka cirkev. Nadväzuje na byzantskú (grécku) liturgiu, ale podobne ako arménsko-katolícka cirkev je v plnom spoločenstve s celosvetovou katolíckou cirkvou v tom, že za hlavu uznáva pápeža v Ríme. A väčšina Ukrajincov v regióne sú gréckokatolíci.

Ľvov bol aj centrom židovského náboženstva. Nachádzala sa v ňom Progresívna synagóga, prvý reformný chrám vo východnej Európe, ktorý v roku 1941 zničili nacisti, ako aj ortodoxné aj chasidské synagógy.

Ukrajinské národné hnutie

V druhej polovici 19. storočia sa centrom ukrajinského politického aktivizmu stal Ľvov a oblasť východnej Haliče (dve tretiny obyvateľstva tvorili Ukrajinci). Umožnilo to liberálne prostredie v Rakúsko-Uhorsku.

Na východe, vo svojich ukrajinských provinciách, ruské impérium zatýkalo ukrajinských aktivistov, zatváralo organizácie a zakazovalo publikácie v ukrajinčine v snahe potlačiť rastúce národné hnutie. Ľvov bol medzitým intelektuálnym a politickým centrom, v ktorom sídlili viaceré spoločnosti mnohé družstvá a politické strany.

​V predvečer prvej svetovej vojny malo mesto 206 100 obyvateľov, z ktorých polovicu tvorili poľskí rímskokatolíci s významnou židovskou a gréckokatolíckou menšinou. Dominovali poľské elity a poľská kultúra, no v nasledujúcich desaťročiach bol Ľvov čoraz viac sporným mestom. V rokoch 1914 až 1944 mesto zmenilo majiteľa sedemkrát.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska ukrajinskí vojaci ovládli Ľvov 1. novembra 1918, čím sa stal hlavným mestom novovyhlásenej Západoukrajinskej ľudovej republiky. O tri týždne ich vyhnali poľskí vojaci, ktorí okamžite začali s masovým napadnutím židovského obyvateľstva. Ukrajinci sa stali nechcenými občanmi druhej poľskej republiky.

Ľvov Wikipedia/Petar Milošević

​V druhej svetovej vojne Ľvov najskôr obsadili sovietske jednotky, potom nemecký Wehrmacht, ktorý vyvraždil židovské obyvateľstvo mesta. Nakoniec bol v roku 1945 pohltený Sovietskym zväzom. Ukrajinské nacionalistické organizácie sa najprv postavili na stranu nacistického Nemecka, než boli protizákonné.

Pre nich bol hlavným nepriateľom Sovietsky zväz a vo svojom boji pokračovali do začiatku 50. rokov. Potom, čo Sovietsky zväz vyhnal z regiónu poľských obyvateľov, Ukrajinci sa do mesta presťahovali a stali sa drvivou väčšinou, pričom najväčšou národnostnou menšinou boli Rusi v dôsledku prílevu z iných častí Sovietskeho zväzu.

Ako súčasť Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky bol Ľvov industrializovaný a jeho populácia sa viac ako zdvojnásobila. Ľvov sa stal vedeckým centrom s niekoľkými univerzitami a mnohými výskumnými centrami. Stalo sa tiež dôležitým centrom ukrajinského disidentského hnutia.

Ľvov Wikipedia/European Space Agency

​V roku 1991 mohol Ľvov konečne osláviť ukrajinskú nezávislosť. Mesto si udržalo povesť miesta, kde sa ľudia najvýraznejšie stotožňujú s ukrajinským národom. Ruská invázia však vyvolala podobne silný pocit identifikácie s Ukrajinou v Mariupole alebo Charkove.

Ľvov a Ľvovčania majú jedinečný vkus, ktorý je ťažké adekvátne vyjadriť slovami. Od roku 1998 je historické centrum zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pre svoju architektúru, ktorá zostala z veľkej časti a pozoruhodne nedotknutá dvoma svetovými vojnami.

Podobá sa skôr Viedni alebo Krakovu ako Moskve, môže sa pochváliť gotickými, renesančnými a barokovými vplyvmi, s klasicizmom a historizmom, secesiou, art deco, medzivojnovou modernou a na perifériách sovietskym brutalizmom. To všetko formuje panorámu tohto mesta. Na rozdiel od Kyjeva však Ľvov nie je ani tak mostom medzi východnou a západnou Európou, ale skôr zázrakom – stredoeurópskym zázrakom.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
26. november 2022 14:25