Wikipedia/Zhukovskiy
StoryEditor

Tajomné drony nad Európou. Chyba, porucha alebo provokácia?

inc natoaktual.cziDnes12.03.2022., 17:30h
Hneď tri incidenty s neznámymi bezpilotnými strojmi letiacimi z územia Ukrajiny v rozmedzí niekoľkých hodín. Rusko prišlo s verziou, že stroje vyslali Ukrajinci na okupovaný Krym.
Lajkuj Brainee.sk na

Maďarské ministerstvo obrany oficiálne potvrdilo, že neznáme lietadlo, ktoré vo štvrtok v noci priletelo z ukrajinského územia cez Rumunsko, prehnal sa nad Maďarskom a potom spadlo v chorvátskom Záhrebe, je bezpilotné lietadlo sovietskej výroby Tupolev Tu-141 Striž.

Podľa chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča sa stroj zrejme z Ukrajiny prehnal cez Rumunsko a Maďarsko až do Záhrebu. Urazil teda najmenej 500 kilometrov.

Dlhé prúdové prieskumné stroje používali iba dve krajiny – Rusko a Ukrajina. Kyjev také stroje veľkosti stíhačky, dlhé 14 metrov s rozpätím 4 metre a odpaľované z rampy, nedávno oprášil zo skladov a Moskva sa dušuje, že ich už niekoľko rokov nepoužíva. Ale.

V súčasnej situácii, keď ruské invázne vojská vtrhli na Ukrajinu a Kremeľ sa očividne snaží do konfliktu vtiahnuť aj ďalšie krajiny, sa ponúka hneď niekoľko možných vysvetlení. Od ľudskej chyby, cez zlyhanie bezpilotného stroja až po úmyselnú provokáciu.

Letecký expert Ján Čadil predpokladá, že išlo zrejme o jednu z dvoch prvých možností. Ak to bolo skutočne bezpilotné lietadlo ešte z čias Sovietskeho zväzu, tak totiž nebolo rádiovo riadené ako dnes. Trať, po ktorej takéto stroje lietali, sa doňho vopred programovala ručne.

„Pred štartom sa zadali do stroja koordináty, potom sa vypustil, letel podľa naprogramovanej trate a nakoniec sa zniesol na padáku," popísal Čadil. Pripustil, že sa počas letu takého stroja pochopiteľne môže stať doslova čokoľvek a pripomenul podobný prípad z roku 1988 vo vtedajšom Československu.

Mohlo ísť o zle zadané parametre letu

Vtedy 16. februára podobný sovietsky stroj Tu-143 Rejs (alebo tiež VR-3 Rejs) dopadol na padáku zrejme kvôli navigačnej alebo technickej poruche do areálu materskej školy v Prahe 10 . Budova škôlky aj lietadlo boli poškodené len ľahko a pri nehode nebol nikto zranený. Stroj si veľmi rýchlo odviezli Sovieti na svoju základňu v Miloviciach, odkiaľ s najvyššou pravdepodobnosťou tiež odštartoval.

Podľa Čadila tak v tomto prípade mohlo ísť o chybu programovania, pokojne neúmyselnú alebo poruchu. V diskusných skupinách leteckých nadšencov sa už objavili prinajmenšom veľmi zaujímavé špekulácie, že obsluha stroja možno zle a úplne neúmyselne zvolila miesto, kam mal stroj pôvodne letieť.

Lietadlo totiž dopadlo do záhrebského parku Jarun, ale Jarun je aj obec Žitomirskej oblasti na Ukrajine. Ukrajinskí obrancovia, možno z letiska v Ivano-Frankivsku, ako aj miesto využitia stroja na prieskum pohybu ruských okupantov v oblasti na severovýchode, mohli lietadlo omylom poslať presne opačným smerom, teda na juhozápad do parku pred vysokoškolskými koľajami. Ostatne iný stroj Tu-141 spadol na Ukrajine len pred niekoľkými dňami.

Čadil upozornil, že pokiaľ išlo o nejaký novší alebo upravený starší bezpilotný stroj, ktorý je možné riadiť na diaľku, mohlo tiež počas letu dôjsť k technickej poruche alebo strate spojenia. Nad Ukrajinou určite nejaké varianty elektronického boja fungujú a operátori mohli stratiť spojenie, keď stroj prekonal nejakú vzdialenosť.

„Aj keby chceli, už naňho nedosiahli a stroj skrátka uletel. Akonáhle mu došlo palivo, spadol,“ konštatoval s tým, že u novodobých dronov sa s takýmto variantom počíta a stroje sa vrátia samé. U starších bezpilotných lietadiel nič také nie je.

Tretí variant, že mohlo ísť o úmyselnú provokáciu napríklad zo strany Ruska, zatiaľ nikto nepotvrdil ani nevylúčil. Čadil pripustil, že mohlo ísť o testovanie reakcie protivzdušnej obrany. S doletom až 1000 kilometrov totiž mohol byť Tu-141 vypustený pokojne až z Bieloruska.

Ruská agentúra TASS v piatok neskoro večer uviedla, že bezpilotné stroje vyslali Ukrajinci na prieskumnú misiu na Krym, ale jeden sa údajne „vychýlil z kurzu“ a druhý sa potom „zrútil na Kryme neďaleko Krasnopereskopska“.

"Prvý spadol pri krymskom meste Krasnoperekopsk a druhý v Záhrebe, letel viac ako 700 kilometrov," uviedla v piatok ruská agentúra s odvolaním sa na nemenovaný zdroj v ruskej armáde.

Tass tiež zverejnil fotografiu druhého stroja, ktorý údajne objavila ruská pohraničná stráž. Nájdené mali byť krídla a trup, letový zapisovač a padák.

Takéto tvrdenie ale bezprostredne odmietla Ukrajinská štátna agentúra pre krízovú komunikáciu a informácie. „Ďalší podvrh! Ukrajinský dron nebol zostrelený nad Krymom,“ uviedla na Twitteri. Lietadlá sú podľa agentúry možno v službe na Ukrajine aj v Rusku, ale s jedným zásadným rozdielom. "Na ruskom Striži sú červené hviezdy a na ukrajinských sú buď zamaľované, alebo je namiesto nich ukrajinský znak," uviedla agentúra.

Chorvátsko dúfa, že išlo o nehodu

Rumunské, maďarské i chorvátske médiá a obyvatelia sa totiž začali bezprostredne po incidente pátrať po tom, ako je takýto prienik do vzdušného priestoru troch krajín NATO vlastne možný.

„Vzhľadom k vojenskému konfliktu na Ukrajine je obzvlášť dôležité, aby sme takéto udalosti riešili v pokoji,“ povedal chorvátsky prezident Zoran Milanović s tým, že išlo zrejme o nehodu, nie vojenskú akciu namierenú proti Chorvátsku. Prvotné informácie vraj hovoria o tom, že stroj pochádzal z Ukrajiny a havaroval, keď mu došlo palivo.

Chorvátsky minister obrany Mario Banožič a náčelník generálneho štábu admirál Robert Hranj upokojovali počas piatku občanov, že nie je dôvod na obavy.

Banožič potvrdil, že vojenský bezpilotný stroj spadol vo štvrtok presne o 23:04 vo štvrti Jarun v Záhrebe. Do chorvátskeho vzdušného priestoru mal vletieť presne o 22:57 z Maďarska. Teda nad Chorvátskom letel presne 7 minút rýchlosťou 700 km/h vo výške 1 300 metrov.

"Monitorovacia a navádzacia prápor chorvátskeho letectva určil smer pohybu lietadla od vstupu do Chorvátska až do okamihu havárie," uviedol minister. Chorvátskym občanom odkázal, že je presvedčený, že táto udalosť nie je pre krajinu hrozbou a že všetky služby zareagovali okamžite.

„Je dôležité zdôrazniť, že sme súčasťou NATO a že systém vnútornej bezpečnosti funguje,“ povedal Banožič. Admirál Hranj udalosť označil za pomerne závažný incident. „Sme v intenzívnom kontakte so spojencami, veliteľom leteckých síl NATO a náprotivkom v Maďarsku. Expertné tímy analyzujú lietadlo a letové parametre, aby nazbierali čo najviac dát a mohli určiť, čí je to stroj,“ uviedol.

Neskôr minister Banožič vydal vyhlásenie, že vyšetrovanie prebieha v dvoch smeroch. V prvom úrady zisťujú, prečo letel stroj do Chorvátska a v druhom sa preveruje komunikácia s ďalšími krajinami, ktorých vzdušným priestorom lietadlo tiež letelo. „Domnievame sa, že jedným z najväčších problémov bola nedostatočná komunikácia medzi týmito krajinami,“ vyhlásil.

Vyšetrovanie má podľa neho ukončené v sobotu. „Potom budeme môcť povedať nejaké konkrétnejšie informácie vrátane trasy lietadla. Vieme, že preletel Rumunskom a Maďarskom, ale tiež nás zaujíma, odkiaľ bol vypustený,“ dodal Banožič s tým, že chce budúci týždeň rokovať vo Washingtone o posilnení schopností protivzdušnej obrany.

31 minút nad Maďarskom a ďalšie drony

Rumunské ministerstvo obrany vydalo k situácii veľmi krátke vyhlásenie, že systém sledovania vzdušného priestoru zachytil vo štvrtok malý vzdušný objekt, s najväčšou pravdepodobnosťou bezpilotný stroj, ktorý nad Rumunskom strávil menej ako tri minúty.

„Letún vstúpil do rumunského vzdušného priestoru z Ukrajiny okolo 23:23 (SEČ+1) a národný vzdušný priestor opustil okolo 23:26 a zamieril do Maďarska,“ uviedla rumunská obrana s tým, že objekt sa pohyboval vysokou rýchlosťou a v nízkej letovej výške . Členitý terén a poveternostné podmienky potom podľa ministerstva neumožňovali použitie iných procedurálnych opatrení na identifikáciu stroja za letu.

Zvyšok času, teda 31 minút, až do svojho pádu ale bezpilotný stroj strávil nad Maďarskom. Tamojšie úrady tiež udalosť intenzívne vyšetrujú. Ministerstvo obrany uviedlo, že stroj detekovala a sledovala protivzdušná obrana počas celého letu nad Maďarskom. Lietadlo identifikovala ako Tu-141.

A podobný incident sa mal podľa ministerstva opakovať v piatok okolo poludnia na severovýchode Maďarska. K stroju vyštartovali maďarské pohotovostné stíhačky Gripen, aby skontrolovali oblasť, v ktorej bol objekt detekovaný, ale nič neobjavili. A ďalšie potom popoludní. Opäť k nemu štartovalo stíhačky z leteckej základne Kecskemét, ale žiadne lietadlo nenašli, potvrdil minister zahraničia Peter Szijjarto.

„Vzhľadom na vojnu na Ukrajine je obzvlášť dôležité, aby sa takéto incidenty riešili pokojne a premyslene,“ uviedla v oficiálnej správe maďarská obrana s tým, že Maďarsko chce zostať mimo vojny, „aj keď sú takéto incidenty provokatívne“.

„Musíme chrániť Maďarsko a maďarský ľud, ale nesmieme sa žiadnym spôsobom nechať zatiahnuť do vojny v susedstve,“ citovali šéfa maďarskej diplomacie chorvátske médiá.

Otázkou ale zatiaľ zostáva, prečo nebolo cudzie lietadlo napríklad zostrelené? A to sa týka predovšetkým Maďarska. Podľa leteckého odborníka Jana Čadila to chorvátske letectvo už stihnúť zrejme nemohlo. „Za sedem minút s tým Chorváti určite nič urobiť nemohli. Hotovosť stíhačiek má 15 minút do štartu, čas bol krátky,“ konštatoval.

Pre moderné bojové lietadlá by to podľa neho zrejme problém nebol, aj keď do hry by pri takom rozhodovaní samozrejme vstupovali zložité výpočty, kam by spadli trosky zostreleného stroja a či by napríklad nad husto obývanou oblasťou nespôsobili väčšie škody, ako keď bezpilotnému lietadlu dôjde palivo a dopadne v jednom kuse na zem.

Každopádne pre dlhoročné chorvátske stíhačky MiG-21 by to podľa Čadila zrejme bol problém aj vzhľadom na to, že to bolo v noci. „Záležalo by na tom, či by stroj dokázali sledovať vizuálne. Mohli by cieľ skúsiť zachytiť cez radary, ale v prípade chorvátskych migov, ktorých radary majú dosah na pár kilometrov, by to bolo navyše na pozadí krajiny veľmi problematické,“ dodal.

Plenković: Dnes výzvedný a nabudúce vyzbrojený

Chorvátsky premiér Andrej Plenković v piatok kvôli incidentu zaslal lídrom EÚ, európskym inštitúciám a generálnemu tajomníkovi NATO list, v ktorom ich o havárii informoval a zároveň požiadal o užšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO, aby k takýmto prípadom nedochádzalo.

Plenković v liste podľa denníka Dnevnik.hr opisuje, že sa dron zrútil blízko centra Záhrebu, v parku blízko študentskej internáty, kde prebýva 4,5 tisíc študentov.

Zatiaľ podľa neho nie je známe, kto dron vypustil , ani či bola jeho dráha úmyselná alebo mimo kontroly.

„Letúň, ktorý spadol, bolo prieskumné bezpilotné lietadlo, ale zajtra by mohlo byť vyzbrojené, takže je zásadné vytvoriť detekčné a obranné mechanizmy, ktoré zabránia takým lietadlám ohrozovať naše mestá bez toho, aby boli detegované a neutralizované,“ píše sa v liste.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. november 2024 11:01