VorkutaInstagram/lanasator
StoryEditor

Stalinov krutý gulag je preč. Prečítaj si príbeh mrznúceho mesta, v ktorom sa zastavil čas

Ľubomíra Somodiová12.12.2021., 17:00h
Vo Vorkute vybudovali jeden z najkrutejších gulagov v Sovietskom zväze. Po jeho zatvorení nepomohli ani nadpriemerne platy pre miestnych baníkov. Kto môže, z mesta uteká.
Lajkuj Brainee.sk na

Dymiace komíny, paneláky, UAZy a Lady. Socialistická exotika ako vyšitá. V nehostinnej tundre na večne zamrznutom permafroste leží mesto Vorkuta. Okrem železnice tam nevedie žiadna cesta. Letecká linka medzi Moskvou je zriadená len raz týždenne.

Zimy vo Vorkute trvajú až desať mesiacov a teploty často klesajú na -40 stupňov Celzia. Priemerná ročná teplota je -6,6 stupňov. Občas tu mrzne aj v lete.

Vorkuta Vorkuta Twitter/zarovDanila

Mesto duchov

Počet obyvateľov Vorkuty posledné roky klesá najrýchlejšie v celom Rusku. Po rozpade Sovietskeho zväzu a zatváraní uhoľných baní sa osudy miest opäť zmenili. Mnohí, ktorí nemali pracovné príležitosti, opustili izolovaný región. Kým v 90. rokoch tu žilo viac ako 110 000 ľudí, v súčasnosti v tu žije okolo 50-tisíc obyvateľov. Dnes Vorkuta pripomína mesto duchov. Ľudia vo veľkom opúšťajú svoje domy a byty, vyhadzujú nábytok a ďalšie predmety, ktoré sú príliš drahé, aby ich prepravili z tohto odľahlého kúta Ruska. V najvýchodnejšom meste Európy zanechávajú svoje príbehy a starý život.

Do opustených budov sa postupne vkráda arktická zima, pohlcujú ich holdy snehu. Potrubia s vodou praskajú a vytvárajú nezvyčajné obrazy. Túto realitu nedávno zachytila moskovská fotografka  Maria Passer, ktorá hovoril s niektorými ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti o tom, aké to je.

„Je cítiť, akoby ich trápilo, že miesto, kde sa narodili, kde vyrastali, zomiera,“ povedala pre CNN. „Ľudia, ktorí sa chcú presťahovať z regiónu, nemôžu predať svoje byty a musia ich opustiť. Niektorí obyvatelia dúfajú, že ruská vláda im pomôže s presťahovaním,“ dodáva Passer.


Jeden z najkrutejších gulagov

Politické špičky sa rozhodli, že v meste nesúcom názov rieky, na ktorej vzniklo, postavia pracovný tábor. V roku 1932 sa už súdruhovia mohli tešiť z prvej uhoľnej bane a novozaloženého mesta, ktoré sa stalo administratívnym centrom pre ďalšie pracovné tábory.

Tábor vo Vorkute bol jeden z najväčších a najkrutejších v rámci sovietskeho systému „nápravno-pracovných“ táborov, takzvaných gulagov. Popri politických a iných sovietskych väzňov sem neskôr mierili vojnoví zajatci z druhej svetovej vojny.

Gulag Vorkuta. Gulag Vorkuta. Wikimedia/Štátny archív Ruskej federácie

​Povstanie

V obľúbenej hre Call of duty s podtitulom Black Ops sa v jednej z misií objavuje neúspešné povstanie v gulagu Vorkuta. Je inšpirované skutočným povstaním väzňov z roku 1953, aj keď neodráža historickú realitu. Povstanie sa odohralo krátko po zatknutí Lavrentija Beria – ministra vnútra a Stalinovho „kata“. Spočiatku malo nenásilný charakter, no neskôr prešlo do krvavej bitky, ktorá bola po dvoch týždňoch potlačená správcami tábora.

Okrem práce v baniach a postupnej výstavby mesta boli väzni nasadzovaní aj na stavbu tisícov kilometrov dlhej železnice smerujúcej na západ do gulagu Kotlas.
Do Vorkuty a okolitých táborov bolo počas ich existencie vyslaných asi milión väzňov, z ktorých štvrtina extrémne podmienky a tvrdý režim neprežila. Mŕtvi väzni boli pochovaní na cintorínoch v okolí mesta, na označenie ich hrobov sa používal iba drevený kôl. Podľa mnohých správ zostali ďalší padlí zajatci jednoducho v snehu.

Odkladisko väzňov

Miestny pracovný tábor sa zatvoril podobne ako v iných častiach Ruska, v 60. rokoch 20. storočia. Keď Stalin zomrel v roku 1953, k moci sa dostal Nikita Chruščov. Ten verejne odsúdil brutalitu gulagov. Chruščov zaviedol novú etapu sovietskych dejín známu ako Chruščovovo topenie. Po prvýkrát boli väzni z táborov prepustení a život v mestách ako Vorkuta sa navždy zmenil.

Do roku 1958 získalo veľa väzňov vo Vorkute slobodu a vrátilo sa do svojich domovov. V bývalých pracovných táboroch, začala sovietska vláda ponúkať vyššie mzdy, aby prilákali ľudí na ťažkú prácu, akou je ťažba uhlia. Keďže si mnohí bývalí väzni nenašli nič lepšie, rozhodli sa zostať a pokračovať v banských prácach. Ďalší nemali dostatok síl alebo peniaze na presídlenie. Jednoducho si postavili vlastné domy a zostali. Mesto sa stalo akýmsi odkladiskom bývalých väzňov, a nie je tomu inak ani dnes. Mnohí zostali uväznení v začarovanom kruhu zabudnutého mesta, z ktorého nevedia ujsť.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
24. november 2024 11:17