Čierna smrť
Jednou z najznámejších smrteľných chorôb bol mor. Zasiahol celú Európu, Áziu, ale aj Afriku okolo roku 1346 a vyhubil zhruba dvesto miliónov ľudí. Hlavným dôvodom rozšírenia nákazy bola nedostatočná hygiena. Dnes sa už vďaka pokroku v medicíne dá liečiť, pričom zistili, že zdrojom nákazy boli najmä hlodavce. Jedno z najťažších ochorení, bubonický mor, si vyslúžil prezývku čierna smrť preto, že chorým navreli bolestivé lymfatické uzliny na krku, slabinách či v podpazuší, ktoré po určitom čase stmavli.
Kiahne ako biologická zbraň
Pravé kiahne (variola) prakticky vymizli najmä vďaka vakcinácii. V minulosti sa používali ako biologická zbraň. Američania predávali Indiánom infikované prikrývky. Nakazili sa nimi aj George Washington či Abraham Lincoln. Ak dostaneš pravé kiahne, v ťažkých stavoch máš telo posiate bolestivými pupencami a pľuzgiermi, ktoré môžu ľahko začať krvácať. Postihujú dokonca aj vnútorné orgány. V 20. storočí si ochorenie vyžiadalo pol miliardy obetí. Vďaka Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) sa nám podarilo túto pliagu zničiť.
Rýchla smrť
Choleru sprevádzajú hnačky či časté zvracanie. Bakteriálne ochorenie sa prenieslo na človeka cez znečistenú pitnú vodu či jedlo. Predpokladá sa, že sa prvýkrát objavila v Indii, kde sa nákaza rozšírila medzi chudobnými obyvateľmi. Vyskytuje sa najmä v chudobných krajinách - chýbajú tam základné hygienické návyky. Niektorí chorí nemusia mať príznaky, u iných sa prejavuje hnačkou, zvracaním či bolestivými kŕčmi v nohách. Za smrť môže najmä veľká dehydratácia, pričom bez dostatočnej liečby k nej môže dôjsť už v priebehu niekoľkých hodín.
Po vojne nás trápila španielska chrípka
Svet sa ešte nespamätal z 1. sv vojny a ľudí začala kosiť svetová pandémia v podobe španielskej chrípky. Najhoršie bolo, že postihovala najmä mladšie ročníky a malé deti. Napriek názvu sa však nerozšírila zo Španielska, ale z USA. Dokázala zabiť oveľa viac ľudí ako vojna, pričom nepoznali skutočného pôvodcu ochorenia. Prvé informácie o nákaze tajili, prvýkrát o ochorení informovali až španielske noviny. Preto ten názov. Zo začiatku postihovala najmä vojakov na frontoch, prvým nakazeným bol kuchár v kasárňach, Albert Gitchell. Po skončení vojny sa ľudia zabávali a oslavovali, podávali si ruky, objímali sa a popíjali v krčmách. To nahrávalo vírusu, ktorý sa v zhromaždených davoch na námestiach šíril ešte rýchlejšie. Španielska chrípka postihla až tretinu populácie.
Fotky na pamiatku
Keď sa zrušilo povinné očkovanie, epidémia tuberkulózy sa vyskytla znova. Chorých zadúšal neznesiteľný kašeľ, počas ktorého vykašliavali krv, pričom dostali zápal mozgových blán, kostí či obličiek. Túto pliagu sme opäť dokázali poraziť vďaka očkovaniu, no v nerozvinutých krajinách s ňou zápasia doteraz. Chorí mali prudké záchvaty kašľa, krvavé oči a podliatiny, často zvracali. V Československu brali deti s tuberkulózou rovno v k fotografovi, keďže tušili, že nemusia prežiť zo dňa na deň. Aby mali rodičia aspoň akú-takú spomienku. Pred jedenástimi rokmi sa nám ju však vďaka účinným vakcínam podarilo takmer odstrániť.
Zabíjala aj hydina
Objavili ju pred viac ako sto rokmi v Taliansku, no nebolo to tak dávno, čo nás ešte poriadne potrápila. Vtáčia chrípka sa prenášala najmä vďaka hydine a rozšírila sa v Ázii a v Európe. Tento rok sa dokonca v Rusku preniesla zo zvierat na človeka, no vďaka prijatiu dôležitých opatrení sa šírenie podarilo včas zastaviť. Koncom 90-tych rokov boli ohniská najmä v juhovýchodnej Ázii. Človek sa ňou môže nakaziť iba ak je v blízkom kontakte s infikovanými vtákmi, ich pozostatkami, výlučkami či konzumáciou nedostatočne tepelne opracovaného hydinového mäsa.
Ebolu porazia základné hygienické návyky
Prenáša sa priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami nakazeného. V najhoršom štádiu postihuje vnútorné orgány, keď zlyhávajú najmä pečeň a obličky. Za osemnásť mesiacov zomrelo okolo roku 2013 až 11-tisíc Afričanov. Vo vyspelých krajinách s dostatočnou hygienou sa takmer nevyskytuje, pretože ju účinne zabíja mydlo, bielidlá či vysoká teplota prania alebo sušenie.
