Twitter/Александр Коваленко
StoryEditor

Alexander z vojnou zmietaného Charkova: Nemôžeme odísť, moja žena čoskoro porodí

Ľubomíra Somodiová25.02.2022., 13:00h
Zmapovali sme prvý deň vojny dvoch mužov z ukrajinského Charkova, kde sa okrem náletov dejú aj pozemné boje. Jednej rodine, ktorú sme oslovili, sa podarilo odísť na západ Ukrajiny. Druhá rodina musí ostať. Alexandrova žena má každú chvíľu rodiť.
Lajkuj Brainee.sk na

Je päť hodín ráno a Charkovom sa ozývajú prvé výbuchy. Rusko napadlo Ukrajinu. Druhé najväčšie ukrajinské mesto s 1,5 milióna obyvateľmi žilo v napätí už dlhšie. Keď sme sa naposledy s obyvateľmi zhovárali, poplašné správy o bombách mali pravidelne. Napriek tomu viedli svoj každodenný život, chodili do práce, stretávali sa s priateľmi. Nepanikárime, ale sme pripravení na všetky scenáre,“ povedal 39- ročný Vlodymyr z Charkova.

Z noci na 24. februára nastal najhorší možný scenár. „Je počuť výbuchy,“ informoval nás Saša bezprostredne po útoku. Spolu so vzdušnými silami do charkovskej oblasti, ktorá hraničí s Ruskom, vstúpili aj ruské pozemné sily.

Hoci Rusko tvrdí, že ničí iba kritickú infraštruktúru, zasiahnuté sú aj civilné objekty, dokonca obytný dom, potvrdzujú to mnohé zábery nie len z Charkova, Rusko netrápi, keď nejaká rana zasiahne aj civilistov, aj keď tvrdia, že to tak nie je. Strieľa sa okolo miest aj v mestách“ hovorí Saša.

Nie každý môže utiecť

Kto môže, snaží sa z Charkova odísť. Na odchod vyzvalo už aj vedenie mesta. „Niektorí moji kamaráti odišli ešte pred útokmi,“ hovorí Saša, ktorý je rozhodnutý mesto tiež opustiť. Nie každý má však také šťastie, jeden z jeho svokrovcov je príliš chorý na to, aby odišiel.

Opustiť mesto, ktoré obkľúčili ruskí vojaci, zatiaľ nemôže ani Alexandr Davydov. Muž, ktorý bol v minulosti aktívny v odboji a ktorý je v Rusku na zozname teroristov, sa musí postarať o bezpečie šiestich ľudí. Čoskoro k nim pribudne ďalší človiečik. Jeho žena je totiž vo vysokom štádiu tehotenstva. „Nemôžeme odísť, moja žena čoskoro porodí, nechcem, aby sa to dialo niekde v poli. Keď ráno počula prvé výbuchy, bola vystrašená, hovorí. „Sú to ťažké časy, ale o to silnejší budeme, keď to prežijeme. Nemôžem si dovoliť stresovať, musím zvládnuť situáciu v podmienkach, v akých sme. Stále máme kde bývať, jedlo, vodu a internet.

Archív/Alexander Davydov

​Prvé ranné výbuchy boli iba pár kilometrov od jeho domu, necelý kilometer odtiaľ zas postrehol rozmiestnené raketomety BM-21 Grad. Počas dňa sa mu podarilo presunúť sa smerom od hraníc bližšie k centru mesta. Ak by jeho žena začala rodiť, majú v pláne ísť do nemocnice, ktorá stále funguje. „Máme však problém zo zásobami jedla, niektoré obchody sú zatvorené, transportný systém funguje horšie,“ ozrejmuje. Po tom, čo do rodiny pribudne nový člen, zvažuje odchod. „Mám príliš veľa zodpovednosti, musím sa postarať o 6 krkov. Rodičov, ženu a deti.“

Ukrajinské železnice behom dňa vyhlasujú núdzový režim a sú pripravené na „evakuáciu ľudí.“ Na stanici v Charkove stoja davy ľudí. Ukrajinské železnice tam však ráno dočasne pozastavili chod vlakov. Vzdušný priestor bol tiež uzavretý.

Nepokojná noc

Mnohí opúšťajú mesto na svojich autách smerom na západ. Cieľ je čo najrýchlejšie odísť z mesta aj bez jasnej destinácie. Autom odchádza aj Saša. Po 800 kilometrovej jazde prichádza spolu s rodinou neskoro večer do mesta Vinnycia, zhruba 265 kilometrov juhozápadne od Kyjeva. „Spali sme dobre, o 4 nás však zobudili zvuky sirén, ktoré varovali pred vzdušným útokom. Nepočuli sme však žiadne explózie," opisuje noc.

Aj Charkov má za sebou prvú vojnovú noc. Ľuďom sa neodporúčalo spať vo vlastných domovoch, ale v úkrytoch.

Mnohí preto prespali v metre. „Z Armády dostávame neustále varovania pred možným ostreľovaním. Preto hromadne apelujem na Charkovčanov, aby neprenocovali v bytoch, ale zišli dole do metra, do krytov. Je to tam bezpečné," varoval primátor Charkova.

Večer sme sa opäť spojili aj s Alexandrom Davydovom, náš hovor prerušil výbuch. „Práve niečo explodovalo,“ hovorí s neochvejným hlasom do slúchadla, v pozadí počuť vravu jeho rodiny. Zhovárame sa asi ešte minútu. „Raz to búcha z jednej strany, potom z druhej strany“ hovorí. „Putin je diktátor, je chudák, ktorý chce každému vládnuť,“ tvrdí. Po tejto vete sa naše spojenie prerušilo.

Spojili sme sa opäť až ráno.

V meste stále prebiehajú boje, ale ukrajinské sily sa držia. Cez noc ruská armáda podľa Sašu aj Alexandra mesto obkľúčila. Na videu, ktoré nám posiela Alexander, je vidieť ruskú armádu a bytovku s vystrelenými oknami iba kilometer od miesta, kde nocoval.

„Nebo je jasné, to nie je dobre,“ píše skoro ráno Saša. Z Vinnycie majú namierené do Užhorodu. „Krajinu už nemôžem opustiť, povolali všetkých mužov od 18-60 rokov.“ Tak ako tisícky Ukrajincov a ich rodiny Majú v pláne ísť do Užhorodu a tam prečkať, ako sa situácia vyvinie.

Viac informácii o aktuálnej situácii nájdeš v našom online článku.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
09. október 2024 06:20