Putin o tom informoval v obsiahlom prejave k národu, ktorý odvysielali ruské štátne televízie. Uznanie suverenity a nezávislosti DĽR a LĽR označil za potrebné. Dodal, že požiadal ruský parlament, aby jeho rozhodnutie podporil a ratifikoval zmluvy s obomi samozvanými proruskými republikami nachádzajúcimi sa ukrajinskom Donbase.
Agentúra TASS po skončení prejavu informovala, že Putin príslušné výnosy už aj podpísal. Okrem toho podpísal aj dohody o spolupráci s DĽR a LĽR. Na podpisovom akte v Kremli sa zúčastnili aj predstavitelia oboch týchto „republík”.
Vedenie Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, medzičasom deklarovalo svoju súčinnosť a pripravenosť čo najrýchlejšie pristúpiť k ratifikácii dohôd s DĽR a LĽR.
Slovensko „rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť” republík v Donbase
Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie, ktorá v pondelok uznala nezávislosť separatistických entít tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR to uviedlo vo vyhlásení, ktoré zaslalo agentúre TASR.
Rozhodnutie Ruska označil slovenský rezort diplomacie za neprijateľný krok, ktorý je „v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch”. Podľa rezortu je takéto konanie v rozpore tiež s „princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ”.
„Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít,” uviedlo ďalej ministerstvo. Principiálna zahraničnopolitická pozícia Slovenska podľa vyjadrenia rezortu „podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva”.
Česká republika stojí za slobodnou a nezávislou Ukrajinou
Česká republika stojí za slobodnou a nezávislou Ukrajinou. V reakcii na krok ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa rozhodol uznať nezávislosť separatistických regiónov na východe Ukrajiny, to uviedol český premiér Petr Fiala.
„Z vlastnej histórie si dobre pamätáme, že podobné kroky namierené proti suverénnym susedným štátom k mieru nikdy nevedú,” napísal v pondelok večer na sociálnej sieti Twitter predseda českej vlády.
Lídri Európskej únie zareagujú tvrdo a odhodlane
Lídri Európskej únie v pondelok odsúdili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny - Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).
Predstavitelia EÚ varovali, že spoločne so svojimi spojencami na tento krok zareagujú tvrdo a odhodlane, píše agentúra AFP.
„Uznanie nezávislosti dvoch separatistických republík na Ukrajine je jasným porušením medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a minských dohôd,” uviedli na Twitteri šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.
„EÚ a jej partneri zareagujú jednotne, tvrdo a odhodlane v rámci solidarity s Ukrajinou,” zdôraznili lídri EÚ v príspevku na sociálnej sieti. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell ešte pred Putinovým vyhlásením uviedol, že EÚ je „pripravená zareagovať” sankciami, ak dôjde zo strany Ruska k uznaniu DĽR a LĽR za nezávislé štáty.
Vstup Ukrajiny do NATO je podľa Putina vopred rozhodnutý
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v rozsiahlom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do aliancie NATO je vopred dohodnutý a je len otázkou času. Zdôraznil, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.
Otázkou času je podľa Putina aj to, kedy si Ukrajina zostrojí vlastnú jadrovú zbraň. Poznamenal pri tom, že Ukrajina na to má kapacity ešte zo sovietskych čias. Uviedol, že Rusko na toto reálne nebezpečenstvo nemôže nereagovať.
Svoj príhovor, adresovaný „Rusom aj Ukrajincom”, Putin začal exkurzom do dejín, keď sa vrátil do rokov po boľševickej revolúcii, keď sa budovala sovietska štátnosť. Vodcu ruských boľševikov, Lenina, Putin označil za „autora a architekta” Ukrajiny. Vyhlásil, že Ukrajina bola vytvorená komunistickým Ruskom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie.
Kritizoval boľševické a neskôr aj komunistické vedenie za ich chyby a rozhodnutia, ktoré sa v celej šírke ukázali pri rozpade ZSSR. V tejto súvislosti kritizoval najmä právo jednotlivých zväzových republík na vystúpenie zo ZSSR.
„K rozpadu našej krajiny viedli strategické chyby vedenia komunistickej strany. Rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR je na ich svedomí,” vyhlásil Putin. Dodal však, že ruský národ akceptoval novú geopolitickú situáciu po rozpade ZSSR a pomáhal bývalým republikám, i Ukrajine.
Podľa Putinovho názoru sa však na Ukrajine sa nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, „odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií”. Poznamenal, že na Ukrajine vládnu politici odtrhnutí od národa, ktorým nejde o ľudí, ale o to, aby „poslúžili geopolitickým nepriateľom Ruska”.
Tvrdil, že volebné procedúry na Ukrajine slúžia len na prerozdelenie moci medzi oligarchické klany. Poukázal aj na údajný nacionalizmus, rusofóbiu a neonacizmus na Ukrajine. Vyhlásil, že všetky vetvy moci na Ukrajine sú „prežraté korupciou”.
Protivládne protesty proti odklonu Ukrajiny od integrácie do západných štruktúr označil Putin za štátny prevrat podporovaný a financovaný zahraničím.
Vyhlásil, že tzv. majdan nepriblížil Ukrajinu k rozvoju a pokroku, „ocitla sa v slepej uličke”, je v občianskej vojne a hlbokej ekonomickej kríze, ktorá ľudí núti odchádzať za prácou a lepším životom do zahraničia. Podľa Putina na Ukrajine všetky rozhodnutia úradov i v štátnych spoločnostiach ovplyvňuje sieť zahraničných poradcov a mimovládnych organizácií.
Deklaroval, že na Ukrajine prakticky vôbec nie sú nezávislé súdy a hoci sa vláda v Kyjeve za pomoci USA snaží bojovať proti korupcii, výsledky sa nedostavili. „Všetko je len horšie,” tvrdil. Putin v prejave vyhlásil, že „ruský jazyk vyháňajú” na Ukrajine zo škôl, potláča sa sloboda slova, prenasleduje sa opozícia, prijímajú sa sankcie proti vlastným občanom, aj proti poslancom. Utláčaní sú podľa neho aj veriaci hlásiaci sa k moskovskému patriarchátu.
Pokiaľ ide o Krym, Putin vyhlásil, že v roku 1954 ho sovietsky vodca Nikita Chruščov „z nejakého dôvodu” odobral Rusku a dal ho Ukrajine. Podľa jeho slov Josif Stalin po Veľkej vlasteneckej vojne pripojil k ZSSR a Ukrajine previedol niektoré územia, ktoré predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku a v rámci akejsi kompenzácie obdaril Poľsko pôvodnou časťou nemeckých území.
„Takto sa sformovalo územie sovietskej Ukrajiny,” sumarizoval Putin. Ruský prezident uznal, že každá krajina má právo uzatvárať vojenské pakty podľa vlastného uváženia. Podľa Putina však musí byť platiť, že bezpečnosť „musí byť rovná a nedeliteľná” a nie na úkor cudzích štátov.
Pripomenul, že USA za čias prezidenta Billa Clintona reagovali na návrhy, aby sa Rusko tiež stalo členom NATO, len zdržanlivo. Kritizoval, že USA doteraz neberú do úvahy obavy Ruska. „Nechcete nás vidieť ako priateľa a spojenca, ale prečo z nás robíte nepriateľa,” pýtal sa Putin.
Pripomenul, že NATO sa rozšírilo v piatich vlnách, takže jeho vojenská infraštruktúra je pri hraniciach Ruska, čo označil za „hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti”. Dodal, že táto situácia sa zhoršuje, napr. rozmiestnením systémov protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku.
Zopakoval, že Rusko je za riešenie problémov diplomatickou cestou. Dodal, že Rusko vlani v decembri predložilo NATO a USA návrh dohôd o zárukách bezpečnosti, ale druhá strana zásadné požiadavky Ruska odignorovala a reagovala len „naučenými frázami”.
Podľa Putina sa Západ snaží Rusko vydierať a vyhrážať sa sankciami, pre ktoré si podľa neho vždy nájde zámienku. Hlavným cieľom je „zdržiavať rozvoj Ruska”. Vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o mierové riešenie v Donbase, „chce organizovať blitzkrieg”, pričom civilizovaný svet necháva toto počínanie Kyjeva bez povšimnutia.
Na záver svojho prejavu Putin oznámil, že považuje za nutné uznať samozvané republiky vyhlásené proruskými separatistami na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Súčasne s príslušnými výnosmi podpísal aj zmluvy o spolupráci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.
Putin zároveň vyzval Ukrajinu, aby „okamžite” ukončila svoje vojenské operácie na východe krajiny alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov.