Vďaka ženským zbraniam malo nežné pokolenie nad mužmi vždy tak trošku navrch a niektoré dámy to vedeli riadne využiť. Či už sa živili ako spoločníčky alebo krásne špiónky, dokázali svoje prednosti využiť vo svoj prospech. Lenže nie vždy to pre nich skončilo najlepšie.
Mata Hari: Pri poprave ju z dvanástich vojakov trafili iba dvaja
Mata Hari - najslávnejšia špiónka všetkých čias, ale aj klamárka a zradkyňa. Príbeh exotickej tanečnice fascinuje dodnes. Vlastným menom Margaretha Geertruida Zelleová bola dcérou holandského klobučníka. O svojom živote si však vybájila mnoho. Napríklad, že je dcérou indického brahmana, alebo že bola v 13-tich rokoch unesená anglickým dôstojníkom, ktorý sa do nej zamiloval.
V skutočnosti sa vydala za dôstojníka holandskej koloniálnej armády kapitána Campbella Rudolpha MacLeoda, s ktorým strávila niekoľko rokov na Jáve a Sumatre, kde prepadla kúzlu orientálnych tancov. Po záhadnej smrti ich syna, po ktorej sa rozhodli vrátiť do Holandska, sa definitívne rozišli. Dcéru si odviedol Rudolph a Margaretha zostala sama a bez prostriedkov. Následne odišla do Paríža.
Atraktívna čiernovláska s uhrančivými očami, ktorá si zmenila meno na Mata Hari (po malajsky to vraj znamená slnko, doslovne Oko dňa) sa ako orientálna tanečnica stala hviezdou európskych salónov. Svoju krásu sa nehanbila predviesť. Tancovala v podstate nahá, zahalená iba v závoji, ktorý si pomaly odhŕňala – až ho nakoniec odhodila. Jej gáže dosahovali astronomické čiastky, ale dokázala rozhadzovať ohromné peniaze za luxusné róby, šperky a večierky.
Dvojitá agentka
Ako milenka viacerých vysokopostavených dôstojníkov sa zaplietla so spravodajskými službami na oboch stranách. Najskôr vraj dostala ponuku pracovať pre tú nemeckú. Podľa niektorých zdrojov ponuku aj s finančnou odmenou prijala, absolvovala aj kurz pre vyzvedačov a stala sa agentkou H-21. Podľa iných spoluprácu odmietla.
Neskôr ju oslovili Francúzi, ich ponuku aj s prísľubom slušnej odmeny prijala. Kariéru dvojitej agentky však neustála, odhalili ju.
Hoci sa skutočné obvinenie nikdy nepreukázalo, v napätej atmosfére vojny to stačilo, aby nad ňou vojenský tribunál v Paríži 25. júla vyniesol trest smrti. Slávna tanečnica strávila ešte takmer štyri mesiace vo väzení.
Keď ju vraj postavili pred popravnú čatu, povedala len: „Smrť nie je nič, je to len súčasť života,“ potom si roztiahla kabát a ukázala vojakom svoje nahé telo. Podľa inej „povery“ zase poslala svojim popravcom vzduchom bozk a hľadiac im do očí pokojným hlasom povedala: „Páni, ďakujem vám!“
Z dvanástich striel, ktoré na ňu vypálili, ju zasiahli iba dve, pričom len jedna z nich bola smrteľná.
Françoise de Rochechouart, markíza de Montespan – satanistka využívajúca elixíry lásky
Plavovlasá, modrooká femme fatale milujúca prepych. Sršala šarmom a humorom. Madame de Montespa sa spoznala s kráľom Ľudovítom XIV na jeseň roku 1666. V tom čase už bol znudený svojou vtedajšou favoritkou Louisou de La Vallière. Madame de Montespan bola ženou bezvýznamného šľachtica markíza de Montespan, ktorého si vzala proti vôli svojich rodičov. Keď sa v ich manželstve vyskytli ťažké finančné problémy, nebavilo ju už ďalej dávať svoje šperky do záložne. Keď sa jej manžel dozvedel, že udržiava pomer s kráľom, spôsobil na dvore veľký škandál, ktorého výsledkom však bolo iba to, že bol uväznený vo For-l'Évêque a neskôr vypovedaný na svoje statky.
Madame de Montespan sa tak na viac ako desaťročie stala vyvolenou milenkou Kráľa Slnko. Ten bol ňou doslova posadnutý. Legitimizoval všetky sedem deti, ktoré mu porodila, a trpezlivo znášal jej nálady.
Čierne omše
Madame de Montespan dobre rozumela, že jej postavenie na dvore závisí od priazne kráľa a za každú cenu sa ju snažila udržať si. Neváhala se preto obrátiť na kňaza Étienna Guibourga, ktorý na jej príkaz usporadúval čierne omše spolu s čarodejnicou Catherine Monvoisin známou pod pseudonymom La Voisin, ktorá pre ňu vyrábala elixíry lásky.
Ako čierne omše prebiehali? „Na oltári, ktorý bol potiahnutý čiernou látkou, ležala nahá kráľova milenka. Kňaz rozsvietil šesť sviečok a obliekol sa do strieborného ornátu, na ktorom boli vyobrazené rôzne ezoterické bytosti. Jeho asistentka mu podala dojča, ktorému podrezal krk. Krv kvapkala na nahú ženu a do kalicha, ktorý si pridržiavala na bruchu. Mŕtvolka dieťaťa potom bola odovzdaná La Voisin, ktorá ju bez milosti hodila do pece.” Takto popísal temný rituál Montague Summers, anglický spisovateľ a duchovný, ktorý celý život zasvätil štúdiu okultizmu.
Krásnej kurtizáne nepomohol ani satan. Len čo sa Ľudovít dozvedel, do čoho všetkého sa zaplietla, okamžite ju zavrhol. Jeho novou oficiálnou milenkou sa stala Madame de Maintenon, pôvodne vychovávateľka spoločných detí kráľa.
Madame de Montespan ešte niekoľko rokov ostala na kráľovskom dvore znášať potupu a posmech tých, ktorí sa jej ešte pred časom klaňali a plazili sa pred ňou. Naozaj smutný a nedôstojný koniec... V roku 1691 odišla z Versailles do Paríža, kde žila osamelým a zbožným životom až do svojej smrti v roku 1707 .
Cora Pearl – servírovala svoje telo na striebornom podnose
Začínala skromne. Narodila sa v roku 1836 v anglickom Portsmouthe ako Emma Elizabeth do početnej rodiny.
Vyrastala v domácnosti plnej hudby. Jej otec bol slávnym skladateľom, Emma sama hrala na klavíri a spievala.
Otec však rodinu čoskoro kvôli dlhom opustil, a tak si matka našla bohatého muža, čím dcére zaistila vzdelanie vo Francúzsku. Po návrate do Anglicka žilo dievča u babičky a živilo sa rôznymi pomocnými prácami.
Keď mala pätnásť rokov, cestou z kostola ju nalákal cudzí muž do hotela, kde ju znásilnil.
Potom jej nechal päť libier na nočnom stolíku s tým, že by bol rád, keby bola jeho kurtizánou. Ema to so znechutením odmietla. Tento zážitok v nej vyvolal pocit, že sa už nemôže ísť vrátiť bývať k svojej babičke. Prenajala si izbu v Covent Garden pod novou identitou Cora Pearl a dala sa na kariéru luxusnej spoločníčky naozaj vo veľkom.
Medzi jej milencov patril vplyvný šľachtic dvadsaťpäťročný Victor Masséna, tretí vojvoda z Rivoli a piaty princ z Esslingu. Zahrnul ju nielen svojou priazňou, ale aj šperkami, drahými šatami a luxusom. Mala svojho vlastného osobného kuchára a vlastný fond na hranie v kasíne. Cora navštevovala kasína, ale aj konské závody a rada hrala či sádzala. Jazdila výborne a ku koňom bola milá, čo sa nedalo povedať o služobníctve.
Honosná vila
Masséna bol po čase bol nútený deliť sa o jej služby s ďalším šľachticom, princom Achillom Muratom. A nielen s ním. Cora bola stále predovšetkým kurtizána a mala množstvo ďalších zámožných a vznešených klientov, nechýbal medzi nimi ani vojvoda Charles Duc de Morny, nevlastný brat cisára Napoleona III. Ten jej dokonca prenajal vznešené sídlo, alebo skôr zámok, Chateau de Beauséjour. Tam bola Cora za neobmedzenú pani.
V dome, ktorý bol zariadený na úrovni kráľovského sídla, bola okrem iného jedáleň so stolom pre 15 hostí. Tu Cora organizovala najrôznejšie opulentné a divoké večierky. Pri jednom z nich sa k údivu hostí nechala štvoricou sluhov priniesť nahá na striebornom podnose posypaná iba nasekanou petržlenovou vňaťou.
Zámerne vyvolávala rivalitu medzi svojimi klientmi a ctiteľmi, mala rada, keď sa predbiehali v tom, kto ju viac obdaruje a získa si viac jej priazne. Znova a znova svojou divokosťou a nespútanou sexualitou okúzľovala najmocnejších mužov Francúzska. Rada sa ukazovala úplne nahá, bola v tomto smere úplne bez zábran. Keď získala rolu v Offenbachovom opere Orfeus v podsvetí, spievala na javisku polonahá.
Ale po francúzsko-pruskej vojne zrazu nebol pre jej zhýralý životný štýl priestor. Ako cudzinka bola nakoniec z Francúzska vyhostená. Stalo sa tak potom, čo ju jeden z nápadníkov neustále žiadal o ruku, čo odmietala. A tak sa nešťastný muž z neopätovanej lásky zastrelil.
V roku 1886 vyšla v Paríži a následne v Londýne jej autobiografia. Čoskoro potom zomrela na rakovinu.
