Pri parížskych útokoch zomrelo 130 ľudí a stovky ďalších atentátnici zranili. Proces, ktorý francúzsky minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti označil za justičný maratón, má trvať do konca mája 2022. Obžalovaných je 20 ľudí, z ktorých šesť je na úteku. Väčšine obžalovaných hrozí doživotné väzenie. Sedem samovražedných atentátnikov zomrelo pri útokoch.
Podľa agentúry Reuters do budovy na začiatok procesu najskôr dorazili traja podozriví, ktorí nemuseli čakať za mrežami. Obžalovaní boli privádzaní jeden po druhom do priestoru za bezpečnostným tvrdeným sklom po strane súdnej siene, špeciálne prispôsobenej procesu obrích rozmerov. Súdnu sieň strážili ozbrojení policajti.
Miesto na lavici obžalovaných v súdnej sieni zaujal aj 31-ročný Francúz marockého pôvodu Salah Abdeslam, na ktorého sa upína najväčšiu pozornosť. Ani Abdeslam sa však zrejme nepodieľal priamo na vraždení. Na súde dnes vyhlásil, že je „vojakom Islamského štátu”.
Práve táto teroristická organizácia sa už skôr prihlásila k zodpovednosti za atentát a vyzývala svojich stúpencov k útokom vo Francúzsku kvôli jej zapojeniu do boja proti IS v Iraku a Sýrii. „Nie je boha okrem Alaha,” vyhlásil Abdeslam.
Najväčší proces v dejinách
Konanie má takmer 1800 účastníkov, čítanie ich mien zaberie prvé dva dni pojednávania. Podklady k procesu majú 542 zväzkov. Podľa predbežného programu bude mať súd najmenej 140 rokovacích dní. Čítanie rozsudku je zatiaľ v pláne na 25. mája 2022.
V osudný deň zabíjali samovražední atentátnici pred národným štadiónom Stade de France a strelcami na iných miestach Paríža, najmä v hudobnom klube Bataclan, odkiaľ pochádza drvivá väčšina obetí. Väčšina obvinených v procese, ktorý sa odohráva v špeciálne vybudovanej veľkokapacitnej sieni so 550 miestami na sedenie v justičnom paláci, sú osoby, ktoré atentátnikom napomáhali.
Napríklad zaopatrili zbrane, ale útokov sa priamo nezúčastnili. Iba Abdeslam, ktorý podľa vyšetrovania okrem iného priviezol atentátnikov na miesto činu, je považovaný za ich priameho aktéra.
Súdnu sieň stavali dva roky
Kvôli zabezpečeniu procesu bola mobilizovaná takmer tisícka príslušníkov poriadkových síl, z ktorých 630 bolo rozmiestnených okolo a vo vnútri justičného paláca, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na ministerstvo vnútra. „Celý svet sa na nás pozerá,” povedal médiám minister spravodlivosti Dupond-Moretti.
Z logistického hľadiska si existujúci súdny aparát vyžadoval dva roky príprav a výstavbu špeciálne vybudovanej, vysoko bezpečnej súdnej siene v historickom komplexe súdnej budovy na parížskom Île de la Cité, čo by kameňom dohodil od katedrály Notre-Dame na ostrove v srdci francúzskeho hlavného mesta.
Ultramoderná miestnosť bez okien bola vyrobená na mieru vo vnútri vestibulu súdu a po skončení súdneho procesu sa dá rozobrať. V závislosti od návštevnosti bolo na odvolacom súde sprístupnených ďalších 12 miestností na vysielanie rokovaní v súdnej sieni, čím sa celková kapacita zvýšila až na 2-tisíc ľudí.
„Teroristická hrozba vo Francúzsku je vysoká, najmä v dobách, ako je proces s útočníkmi,” upozornil v rozhovore s rozhlasovou stanicou France Inter minister vnútra Gérald Darmanin. „Vyzval som všetky prefekty na obozretnosť,” dodal minister.
Prelomí terorista mlčanie?
Abdeslam, syn marockých prisťahovalcov, by o samotných činoch mal pred súdom prvýkrát prehovoriť 13. januára budúceho roka, nie je však isté, či bude ochotný vypovedať. Ako prvý z obžalovaných by mal porozprávať Belgičan Mohamed Abrini, ktorý je okrem atentátov v Paríži spájaný aj s bombovými útokmi v Bruseli z marca 2016, ktoré si vyžiadali 32 mŕtvych. Obhajoba sa dostane k slovu 6. mája.
Koncom septembra začali podávať svedectvá ľudia, ktorí útoky prežili, a pozostalí po obetiach. Počas piatich týždňov bude svedčiť asi 300 ľudí. Bol medzi nimi aj bývalý francúzsky prezident François Hollande, ktorý bol na futbalovom zápase na štadióne v Saint-Denis, pri ktorom sa odohral prvý útok. Nasledovali útoky na parížske bary a reštaurácie a atentát v koncertnej sieni Bataclan, ktorý si vyžiadal najviac obetí.
„Viedli proti nám vojnu a my sme odpovedali,” vyhlásil Hollande. Povedal, že Francúzsko podporilo Irak v boji proti IS, pričom v Sýrii konalo v sebaobrane proti teroristickým bunkám plánujúcim útoky proti jeho krajine.
Hollande, ktorý bol prezidentom v rokoch 2012 – 2017, sa ospravedlnil obetiam a ich rodinám za to, že nebol schopný týmto útokom zabrániť. Hrozba bola po džihádistickom útoku na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo z januára 2015 známa, ale vláde chýbali kľúčové informácie, pripustil.
„Nevedeli sme kedy, ako a kde udrú,” uviedol exprezident. Podľa neho bolo Francúzsko napadnuté predovšetkým pre svoj spôsob života, pričom cieľom tohto úderu bolo destabilizovať krajinu a odradiť ju od jej pôsobenia v Sýrii a Iraku. „Demokracia bude vždy silnejšia než barbarstvo,” dodal podľa tlačovej agentúry AFP exprezident.
Svedectvá, z ktorých mrazí
Niektorí svedkovia vypovedali, že cítili, ako na nich pristáli kúsky mäsa potom, čo sa samovražední atentátnici na mieste odpálili. Súd na žiadosť vypovedajúcich zverejnil celé mená len tých, ktorí si to priali. Každý deň sa svedectvom vystúpi asi 15 ľudí, ktorí majú približne 30 minút na to, aby popísali útok a jeho okolnosti.
Vypočutie poškodených, ktoré začalo na konci septembra, by malo trvať päť týždňov. 55-ročná Irmine uviedla, že je zrejme nažive len preto, že ju telom zaštítil jej priateľ Fabian, ktorý v klube zomrel. Irmine, ktorú guľka zasiahla do hrudníka, spadla na zem a zostala na nej ležať, zatiaľ čo útočníci pálili do davu. Po chvíli počula, ako niekto v jej blízkosti prehovoril.
„Počula som niekoho, ako hovorí: 'rýchlo odíďte, nabíja si zbrane, teraz nastal čas vypadnúť',” popísala Irmine. „Snažila som sa zastaviť Fabianovo krvácanie, ale nešlo to. Všade bola krv. Snažila som sa ťahať jeho telo, raz, dvakrát, ale nemohla som,” povedala žena s plačom.
„Nechcela som bez neho odísť, ale myslela som na svoje deti, manžela a na to, že ma potrebujú, a odišla som,” dodala. „Neviem, čo sa naháňa hlavou vrahom... ľudia, na ktorých strieľali, boli skutoční ľudia, nie predmety. Dúfam, že im tento súd otvorí oči,” uviedla Irmine.
„Strieľali nás ako zvieratá. Akonáhle zazvonil mobilný telefón, akonáhle niekto zareval, vystrelili,” popísal ďalší preživší, 43-ročný Cedric Bouhour. „Počul som niekoho umrieť, udusil sa vlastnou krvou. Neviem, či ste niečo podobné niekedy zažili?” vyhlásil Bouhour, ktoré mu sa zaliali oči slzami, keď spomínal na to, ako si myslel, že jeho žena pri útoku zomrela. Podobne ako Cedric sa ale skrývala a atentát prežila.
„Vzali ste mi radosť zo života,” povedala obžalovaným tridsaťročná Clarisse Faureová, ktorá po útoku trpela posttraumatickou stresovou poruchou, začala piť, prišla o priateľa a dlhú dobu nemohla pracovať.
Philippe Duperron, ktorého 30-ročný syn bol v osudnú noc smrteľne zranený v klube Bataclan, chce dať počas procesu dať „slovo všetkým tým, ktorí tu už nie sú”. „Spomienky zostávajú v pamäti a nikdy neodídu,” dodal podľa agentúry AFP bývalý parížsky prokurátor François Molins.