Hoci sú moderní ľudia Homo sapiens jedinou preživšou ľudskou líniou, po Zemi sa kedysi pohybovali aj iné ľudské druhy - ako ukázali bohaté archeologické nálezy. Rozhodovanie o tom, či staré ľudské fosílie patria k jednému alebo druhému druhu, je často náročné, čo vedie medzi vedcami k vášnivým diskusiám.
Niektorí vedci napríklad naznačujú, že rozdielne kostry moderných ľudí a neandertálcov znamenajú to, že išlo o odlišné druhy. Iní vedci však tvrdia, že vzhľadom na nedávne množstvo genetických dôkazov toho, že moderní ľudia a neandertálci sa kedysi krížili a mali plodné a životaschopné potomstvo naznačuje, že neandertálci by sa nemali považovať za odlišný druh.
Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením paleoantropologičky Dr. Mirjany Roksandic z University of Winnipeg oznámili v nedávno publikovanej štúdii pomenovanie nového druhu ľudského predka Homo bodoensis. Tento druh žil v Afrike počas stredného pleistocénu, asi pred pol miliónom rokov. Podľa ich zistení bol priamym predkom moderného človeka.
Zmätok uprostred
V novej štúdii výskumníci analyzovali ľudské fosílie z obdobia známeho ako stredný pleistocén. Tvrdia, že táto epocha je významná, pretože sa v tom čase anatomicky súčasní ľudia - Homo sapiens objavili v Afrike a neandertálci, známi ako Homo neanderthalensis, v Európe. Niektorí paleoantropológovia však opísali toto obdobie ako „zmätok uprostred“, pretože ľudská evolúcia v tejto epoche je pochopená zle. Fosílie z Afriky z tohto obdobia sa niekedy nazývajú H. heidelbergensis aj H. rhodesiensis . Vedci tiež poznamenali, že H. rhodesiensis bola slabo definované pomenovanie, ktoré nebolo vo vedeckej obci nikdy široko akceptované, čiastočne kvôli jej´ho spojeniu s kontroverzným anglickým imperialistom Cecilom Rhodesom. Píše Live Science.
„Hovoriť o ľudskej evolúcii počas tohto obdobia sa stalo nemožným kvôli nedostatku vhodnej terminológie, ktorá by uznávala geografické variácie ľudí,“ povedala pre The Guardian Mirjana Roksandic, hlavná autorka štúdie.
Nová klasifikácia
Aby predišli zmätku navrhujú existenciu nového druhu, H. bodoensis pomenovaného podľa 600 000 rokov starej lebky nájdenej v Bodo D'ar v Etiópii v roku 1976. Podľa novej klasifikácie bude Homo bodoensis popisovať väčšinu ľudí zo stredného pleistocénu z Afriky a časť z juhovýchodnej Európy, zatiaľ čo mnohí z druhého kontinentu budú preklasifikovaní ako neandertálci.
Vedci predpokladajú, že H. bodoensis bol priamym predchodcom H. sapiens a spolu tvorili inú vetvu ľudského rodokmeňa ako tú, z ktorej vzišli neandertálci a záhadní denisovani, že žili v rovnakom čase ako ich neandertálski bratranci.
Experts name new species of human ancestor, Homo bodoensis https://t.co/LjD7jr9aD0
— PaleoAnthropology+ (@Qafzeh) October 28, 2021
Christopher Bae z katedry antropológie na Havajskej univerzite v Manoa, jeden zo spoluautorov štúdie tvrdí, že zavedenie Homo bodoensis je zamerané na „preseknutie gordického uzla a umožnenie jasne komunikovať o tomto dôležitom období v ľudskej evolúcii.“
Roksandic hovorí, že „pomenovanie nového druhu je veľká vec, keďže Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru povoľuje zmeny mien len za veľmi prísne definovaných pravidiel.“
Zistenia sú publikované v Evolutionary Anthropology Issues News and Reviews.
