Tomala sa stal historicky posledným víťazom „päťdesiatky", keďže táto disciplína po OH 2020 vypadne z programu hier. Tóth, pre ktorého to boli posledné preteky v kariére, prvých 30 km figuroval v popredí, no potom dostal krízu a o medaily nebojoval.
„Boli to určite jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal motiváciu. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa a ukončiť to so cťou. Som sklamaný, ale bolo to so cťou a môžem sa každému pozrieť do očí, že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť,” povedal po pretekoch Tóth.
V úvode pretekov sa dostal na čelo Číňan Ja-tung Luo, ktorému vedenie vydržalo asi štyri kilometre. Potom ho vymenil držiteľ svetového rekordu Francúz Yohann Diniz. Po chvíli ho však rovnako ako pred piatimi rokmi v Riu postihli zažívacie problémy a musel zamieriť na toaletu.
Hoci sa vrátil a za Luom zaostával iba o pol minúty, vzápätí mal opäť ťažkosti, spomalil, a po 10 km figuroval na chvoste poradia. V popredí sa držal Luo s 25-sekundovým náskokom pred prenasledovateľmi, medzi ktorými bol aj Tóth. Slovenský obhajca zlata išiel v pohode a šetriac sily udržiaval tempo skupinky. Jeho krajan Morvay zaostával a bol medzi poslednými.
Po 20 kilometroch Luo prišiel o svoj náskok. Skupinku, ktorú viedli Tóth s Poliakom Dawidom Tomalom, ho dostihla a na medzičase mal k dobru už iba sekundu. Medzitým predviedol pozoruhodný návrat Diniz, ktorý sa posunul o 14 priečok a s mankom necelej minúty bol 44.
Na predných priečkach pokračoval Tóth, ktorý dokonca nakrátko prevzal líderskú pozíciu, no prenechal ju Tomalovi a stiahol sa do hlavného balíka. V polovici pretekov bol siedmy, na prvé miesto sa dostal Fín Partanen. Morvay bol s mankom 4:11 minúty na 50. mieste.
V stíhacej jazde pokračoval Diniz, ktorý zmazal stratu na dve sekundy, no keď sa už zdalo, že by mohol prehovoriť do celkového poradia, opäť zastal. Po krátkej pauze pokračoval, ale nabral poriadnu stratu a napokon z pretekov odstúpil.
Po 30 km bol na čele Tomala, Tóth začal čoraz viac zaostávať a prepadol sa hlbšie do poľa s desaťsekundovou stratou na Poliaka. Ten bol po 32 km suverénny a pred zvyškom mal náskok takmer minútu, ktorý postupne zveľadil na 1:46 min, Tóthovi zrejme dochádzali sily a prepadával sa čoraz hlbšie, jeho strata narástla na viac ako dve minúty.
Desať kilometrov pred cieľom aj Tomalovi dochádzali sily, ale komfortný náskok troch minút mu dovolil zmierniť tempo, o zvyšné pódiové miesta bojovali siedmi chodci. Tóth nabral stratu sedem minút a bolo jasné, že na medailu nedosiahne, navyše, začalo sa na ňom prejavovať vyčerpanie.
V záverečných kilometroch už bolo o víťazovi rozhodnuté, o striebro bojovali Hilbert s Marcom Turom, no Španiel na posledných metroch "odpadol" a predbehol ho Dunfee. Tóth s vypätím síl dokončil preteky na 14. mieste. Pre Morvaya to bola prvá päťdesiatka na vrcholnom podujatí a prvé preteky v takýchto úmorných podmienkach.
Aj keď na trati veľmi bojoval, nakoniec prišiel do cieľa. „Začal som podľa plánu, taktika bola dobrá. Ráno aj v polovici pretekov som sa cítil dobre, no v živote som nezažil takéto počasie a ukázalo sa to, keď som začal chytať kŕče do nôh. Nevedel som si s tým dať rady, bojoval som v hlave, či pokračovať, ale olympiáda sa nebalí. Dobojoval som to až do cieľa a za to si dávam veľké plus,” povedal.
výsledky - muži 50 km:
1. Dawid Tomala (Poĺ.) 3:50:08 h, 2. Jonathan Hilbert (Nem.) +36 s, 3. Evan Dunfee (Kan.) +51, 4. Marc Tur (Šp.) +1:00 min, 5. Joao Vieia (Portug.) +1:20, 6. Masatoa Kawano (Jap.) +1:48, 7. Tchung-ta Pien (Čína) +1:53, 8. Rhydian Cowley (Aus.) +1:53, ... 14. Matej TÓTH +6:15, 41. Michal MORVAY (obaja SR) +25:14
Bola to fantastická kariéra
Matej Tóth definitívne ukončil svoju pozoruhodnú kariéru. Tridsaťosemročný slovenský atlét avizoval, že skončí po tokijskej olympiáde už v roku 2019.
Potom však zasiahla svet pandémia koronavírusu, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vlani v marci presunul najväčší športový sviatok na leto 2021 a tak obhajca zlata z Ria de Janeiro 2016 zvažoval, či sa vôbec na hrách zúčastní.
Síce odloženie hier z celkového pohľadu privítal, no z osobného si spočiatku nevedel predstaviť, že by mal predĺžiť prípravu ešte o jeden rok.
Tóth sa narodil 10. februára 1983 Nitre. Ako chlapec si vyskúšal viacero športov, no nakoniec mu učarovala atletika. Športovú kariéru odštartoval vo veku 13 rokov, keď nastúpil do atletického klubu v Nitre a pod krídla si ho vzal prvý tréner Peter Mečiar. Napriek tomu, že nemal ideálne fyzické parametre, vybral si chôdzu.
Vynahradil to však tvrdou prácou, cieľavedomosťou a skromnosťou, ktoré ho sprevádzali počas celej kariéry. Čoskoro sa stal majstrom SR a začal reprezentovať na medzinárodných podujatiach. Na jeseň 2002 presedlal z Nitry do Dukly Banská Bystrica, kde začal spolupracovať s už legendárnym trénerom Jurajom Benčíkom.
Legendárny tréner
Ten v minulosti trénoval aj olympijského víťaza na 20 km z OH 1988 v Soule Jozefa Pribilinca. Veľkým míľnikom v Tóthovej kariére bolo 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu, po ktorom sa dostal do olympijského top tímu, a v roku 2010 prišiel prvý veľký úspech, keď triumfoval na podujatí Svetového pohára v mexickej Chihuahue na 50 km.
To už mal na konte dva štarty na OH, oba ešte na 20 km. V Aténach obsadil 32. miesto, o štyri roky neskôr v Pekingu 26. Po tejto olympiáde sa rozhodol presedlať na kráľovskú päťdesiatku. O dva roky neskôr prišlo spomínané víťazstvo v Mexiku a o ďalšie dva 5. miesto, po dodatočných diskvalifikáciách ruských chodcov, na olympiáde v Londýne.
Na MS v roku 2013 obsadil opäť piatu priečku a potom prišla ďalšia veľká zmena v jeho kariére. Trénera Benčíka vystriedal za Mateja Spišiaka, s ktorým odvtedy pracuje až dodnes. Nová spolupráca priniesla ovocie už v nasledujúcej sezóne, keď sa stal vicemajstrom Európy a o rok neskôr si vybojoval titul na majstrovstvách sveta v Pekingu, kde svojím famóznym výkonom zničil konkurenciu.
Na čelo sa dostal už po štyroch kilometroch, náskok stále zvyšoval a druhý Austrálčan Jared Tallent nakoniec zaostal v cieli o takmer dve minúty. Rok pred hrami v Riu de Janeiro sa razom stal veľkým favoritom na triumf. V úvode olympijskej sezóny si však poranil holennú šľachu a musel dlhšie pauzovať.
Dlhá cesta očistenia mena
Uzdravil sa včas, do Ria prišiel už stopercentne pripravený a v životnej forme a po ďalšom skvelom výkone vystúpil na športový Olymp. Opäť pred Jaredom Tallentom. Po vrchole však prišlo najhoršie obdobie kariéry, pre nízku hladinu hemoglobínu vo vzorke z mája 2016 čelil obvineniam z porušenia antidopingových pravidiel a manipulácie s vlastnou krvou s využitím nedovolených metód (autológna transfúzia).
Tótha tak čakalo náročné a dlhé dokazovanie svojej neviny, v rámci nej predostrel 250-stranový dokument s 25 prílohami od siedmich odborníkov v oblasti hematológie a metabolomiky zo šiestich krajín. Dlhý boj sa nakoniec skončil víťazstvom a olympijský víťaz svoje meno očistil. Do súťažného diania sa vrátil v marci 2018 víťazstvom na Dudinskej päťdesiatke, v auguste pridal ďalšie striebrom na 50 km na ME v Berlíne. Svetový šampionát v Dauhe, v extrémnych teplotách nedokončil.
Absolvent Filozofickej fakulty UKF v Nitre v odbore žurnalistika je už niekoľko rokov aktívny aj v športovej diplomacii. Od roku 2012 pôsobí v komisii športovcov SOŠV a od roku 2016 je jej predseda. Je zároveň člen výkonného výboru SOŠV i Slovenského atletického zväzu a v rokoch 2014 až 2017 pracoval ako člen komisie športovcov Svetovej atletiky. Tóth je ženatý s manželkou Lenkou a má dve deti Emmu (2007) a Ninu (2009).
Tóth spolupracoval od roku 2013 s trénerom Matejom Spišiakom, s ktorým dosiahli najväčšie úspechy: „Môžem Maťovi len poďakovať, že v 38 rokoch potiahol takúto kariéru až sem a vytiahol mladých na olympiádu. Aj dnes sa až do záveru bil o tú špicu. Osem rokov spolupráce nemôžem hodnotiť inak len úspešne. Na začiatku to nebolo ľahké, bolo tam veľa otáznikov a nedôvery okolo nás. Ale veril som, že keď sa spoja správne póly, tak to pôjde, začalo to šliapať a išlo to až doteraz. Ja tú kariéru hodnotím fantasticky, nič lepšie som si nemohol priať, bol som pri tom najlepšom, čo slovenská atletika a chôdza vyprodukovali. Som za to strašne šťastný. Maťo je vo všetkých smeroch detailista, má obrovský prehľad a aj na sklonku kariéry veľa študuje. A samozrejme má ten talent, ktorý bol podporený stopercentnou tréningovou prácou, a vtedy môžete urobiť aj olympijského šampióna.”
Jedným z jeho nasledovníkov by v budúcnosti mohol byť Miroslav Úradník, ktorý sa v Sappore predstavil na 20 km trati: „Maťo Tóth mi počas kariéry veľmi pomáhal a myslím si, že sme sa podporovali v tréningoch pred olympiádou vzájomne. Nesmierne si ho cením za jeho rady, za všetko čo mi doposiaľ dal a som veľmi rád, že som mohol popri takom človek trénovať.” Tóthovu kariéru ocenili aj rýchlostní kanoisti, ktorí v Tokiu bojujú o medaily v K4.
„Podľa mňa sa rozlúčil pekným umiestnením, museli to byť ťažké preteky. Mal krásnu kariéru a prajem mu, nech si užije športový dôchodok,” povedal Adam Botek. „Maťa sme sledovali, nie je mu čo vytknúť. Som presvedčený, že pre úspech urobil všetko, jeho preteky sú extrémne ťažké a každú olympiádu nemôžete vyhrať. Maťo môže byť na seba hrdý,” dodal Erik Vlček.
