Keby sa ma niekto opýtal, či sa považujem za športovca, moja odpoveď by bola určite negatívna. Napriek tomu, k pohybu som mal vždy pomerne blízko.
Musím sa priznať, že patrím k tým šťastlivcom, ktorí nikdy nemali problém s obezitou, avšak po tridsiatke mi akosi začalo rásť brucho. Sedavé zamestnanie, moje gurmánstvo a fakt, že milujem sladkosti, skrátka spravili svoje. Rozhodol som sa s tým niečo urobiť.
Ako som začal
Nespokojnosť s výzorom však ani zďaleka nebola mojou jedinou motiváciou. Ďalším faktorom, ktorý ma motivoval k rozhodnutiu začať behať, bol nadmerný stres a pretlak nepríjemných pocitov.
Poznáš to, nežijeme zrovna veselú dobu. Pred dvomi rokmi prišla celosvetová pandémia covidu, a aby toho nebolo málo, posledné dva mesiace tu máme vojnu na Ukrajine. Človek by niekedy od všetkého najradšej utiekol, to ale nie je možné. Každý bežec ti však povie, že beh čistí hlavu. „Niečo na tom bude,“ pomyslel som si už dávnejšie, keď mi o benefitoch behu rozprával kamarát, ktorý to robí roky. Išiel som teda do toho.
Na začiatok treba povedať, že toto nebola moja prvá aktívna skúsenosť s behom. Prvýkrát som s ním jemne začínal už pred rokmi, a náš vzťah by sa dal nazvať ako etapový. Niektoré obdobia som behával aj štyrikrát do týždňa, v inej životnej etape som si od neho dal pauzu aj na rok. Teraz som končil druhú spomenutú etapu, pretože bežecké tenisky som si neobul hádam aj viac ako rok.
Ďalšou vecou, ktorá mi príliš nehrala do karát, bol fakt, že som fajčiar. Aj teraz, keď píšem tieto riadky, premýšľam, že by som si najradšej išiel zapáliť. Poznáš tú ľudovú hlášku, že: Fajčiť síce budem, ale piť neprestanem? Aspoň druhá časť vety o mne chvalabohu už neplatí, pretože som abstinentom už rok a pol.
Okrem toho trpím astmou. Nie je to také hrozné, no moje zúžené priedušky niekedy vydávajú pískavý zvuk, a občas sa zadýcham aj pri tom, ako vyjdem schody. Poďme však naspäť k behu.
Behanie ti v začiatkoch trochu zatrasie dennými prioritami, pretože namiesto toho, aby si po práci pozeral seriály, scrolloval sociálne siete či socializoval sa niekde v podniku, by si mal ísť behať.
S tým som na začiatku mal mierny problém, no prekonal som sa, a musím povedať, že napriek akémusi pomyselnému boju so sebou samým, som nikdy neľutoval ani jeden beh.
Príroda, slúchadlá a endorfíny
Samozrejme, nezačínal som nijako z ostra. Vybral som si pekné prostredie parku blízko lesa, do uší som si dal slúchadlá s obľúbenou hudbou a skrátka som utekal. Neboli to žiadne preteky, pohyboval som sa svojím tempom, keď som nevládal, tak som kráčal, potom znovu utekal.
Po pár minútach ma však prekvapil stav, ktorý moje telo začalo vnímať. Môj organizmus, ktorý posledný rok trávil najmä v office za kompom, na gauči pred monitorom či trebárs v kaviarni s koláčom, začal vylučovať endorfíny, ktoré sa mi rozliali po celom tele.
Pravdepodobne k tomu prispelo aj slnečné počasie, a Mac DeMarco v playliste, avšak asi na päť minút som zažil také pocity eufórie, aké som v normálnom triezvom stave nikdy nezažil. Celý môj športový výkon netrval ani 45 minút, no nakoplo ma to.
O dva dni som pokračoval, a behom som strávil približne rovnaký čas. Kilometre som si nemeral, a nad behaním s trénerom som ani nepremýšľal, pretože rád robím veci na vlastnú päsť, sústredil som sa skrátka na svoj vnútorný kompas.
Postupne som tomu prepadal a behával som čoraz pravidelnejšie. Niekedy sa moje trasy zväčšovali, inokedy boli zase krátke. Miestami som mal v ušiach hudbu, v iných prípadoch som načúval atmosfére vôkol seba. Netlačil som však na pílu, nechával som tomu skôr voľný priebeh.
K behaniu som pridal aj cvičenie s vlastnou váhou, ale aj s jednoručnými činkami či fitloptou. V strave som sa nejak výrazne neobmedzoval, avšak snažil som sa limitovať sladkosti a nejesť po šiestej hodine večer.
Už po mesiaci som si všimol na sebe nejaké zmeny. Brucho mi prišlo o čosi menšie, mal som o niečo lepšiu náladu, a dobrý pocit z toho, že niečo robím.
Beh je stav mysle
Niekedy v tej dobe mi začalo dochádzať, že beh nie je len športom, ktorý môže veľa ľudí považovať za nudu. Beh je stav mysle. Túto filozofiu snáď najviac vystihol japonský spisovateľ Haruki Murakami vo svojej knihe s názvom O čom hovorím, keď hovorím o behaní.
Murakami, ktorý je nadšeným bežcom, v nej beh prirovnáva k boju, v ktorom treba neustále prekonávať všemožné prekážky a v neposlednom rade aj seba samého. Japonský klasik v tom vidí paralelu so životom, pretože aj náš život môže neraz pôsobiť ako boj.
Tieto slová som si uvedomoval s každým ďalším tréningom viac a viac, a vďaka prekonaným prekážkam v podobe vlastnej únavy či lenivosti, som sa začal cítiť vnútorne silnejší.
Samozrejme, že niekedy som nad únavou z bežného dňa nevyhral, no napriek tomu som pokračoval ďalej. Krôčik po krôčiku. Väčšinou som behával sám, ale občas sa ku mne pridal aj kamarát. Najdlhšia trasa, ktorú sme spoločne zabehli mala 16 km, kamoš to zmeral v aplikácii. Avšak obvykle som behával skôr kratšie vzdialenosti.
Výhody
Veľkou výhodou behu je, že pri ňom dochádza k stimulácii kardiovaskulárneho systému, čo má blahodarný vplyv na funkciu srdca a ciev. Vďaka tomu beh prispieva k znižovaniu krvného tlaku, a tým k prevencii mozgových príhod a infarktov. Aj krátke prebehnutie dvakrát týždenne ti tak môže predĺžiť život aj o niekoľko rokov.
Pravidelný beh taktiež posilňuje väzy a šľachy, dokonca zabraňuje rednutiu kostí, a je teda prevenciou osteoporózy. Je však dôležité nadmerne sa nepreťažovať a mať kvalitné topánky, ktoré chránia tvoje kĺby pred nárazmi pri došliapnutí. Najmä pre beh na ceste sú ideálne tlmivé topánky.
Ďalšou výhodou je napríklad to, že beh ti zlepší spánok, a už oddávna sa používal ako jedna z možností či doplnok liečby nespavosti.
Čo sa týka chudnutia, beh patrí k aeróbnym cvičením, čo sú pohybové aktivity vykonávané strednou intenzitou po dlhší čas, so zvýšenou tepovou frekvenciou. Aeróbne cvičenie slúži na spaľovanie tukov, a tým aj chudneme.
Tu je však dôležité beh „neprepaľovať", pretože akonáhle sa dostaneš nad hranicu 75 % maximálnej tepnovej frekvencie (vzorec pre výpočet je 220 - tvoj vek), od aeróbneho cvičenia a pálenia tukov prechádzaš k anaeróbnemu cvičeniu, ktoré zlepšuje kondíciu a posilňuje svalovú hmotu, ale s tukom ani nehne.
Psychické výhody behu som popisoval už skôr, avšak pripomínam, že vďaka endorfínom, hormónom šťastia, ktoré telo počas fyzickej aktivity vyplavuje, beh preukázateľne zlepšuje náladu a nabíja energiou. Lekárske výskumy dokonca ukazujú, že beh môže byť efektívnym pomocníkom pri prevencii i liečbe miernejších foriem depresií.
Nehovoriac o tom, že beh je v porovnaní s väčšinou športov extrémne lacný, pretože jediné, čo si k nemu musíš kúpiť, sú kvalitné topánky.
Schudol som
Za približne tri mesiace behu a cvičenia som schudol 6 kg. Nejakú výraznú nadváhu som nemal ani predtým, nafúknuté brucho však zmizlo a cítim sa oveľa lepšie, taktiež sa mi lepšie dýcha, napriek tomu, že fajčenia som sa zbaviť stále nedokázal.
Správna technika
Odborníci zdôrazňujú dôležitosť správnej techniky behu. Jej základom je mierny náklon trupu dopredu, ktorý slúži na poriadne využitie odrazovej fázy behu. Bráni došliapnutiu na pätu, a teda posúva ťažisko na prednú časť chodidla. Tým pádom sa dynamickejšie vykonáva odrazový mechanizmus behu. Zabraňuje tým brzdiacemu efektu.
Dôležité je aj vzpriamené držanie tela, ktoré pomáha ako ochrana pred zraneniami. Pri behu si treba zachovať uvoľnený, ale vzpriamený a stabilný postoj.
Frekvencia kroku je medzi bežcami na dlhé a krátke trate takmer rovnaká. Je to 185 až 200 krokov za minútu.
Momentálne je beh súčasťou môjho života, a verím, že ňou zostane ešte dlhý čas. Chápem, že beh nie je pre každého, a ľudia k nemu často majú love/hate postoj, avšak, ak chceš niečo spraviť pre svoje telo, a zároveň aj myseľ, oplatí sa dať mu šancu.