„Som presvedčená, že vybudovanie správneho súdnictva dáva garanciu, že princípy právneho štátu berieme veľmi vážne na ceste k demokracii a že práve spory medzi občanom a štátom majú vážnu váhu a v tejto súvislosti je vybudovanie správneho súdnictva naozaj tou najlepšou cestou,“ uviedla ministerka s tým, že správne súdnictvo sa stane plne autonómnou súčasťou sústavy súdov.
„Správne súdnictvo navrhujeme riešiť prostredníctvom troch prvostupňových súdov so sídlami v Banskej Bystrici, Košiciach a Trnave a už zriadeného a fungujúceho Najvyššieho správneho súdu (NSS) v Bratislave,“ podotkol rezort spravodlivosti. Prvostupňové správne súdy nebudú mať disciplinárnu právomoc, tá má patriť výlučne do agendy NSS SR.
Obvody správnych súdov navrhuje rezort naviazať na obvody administratívno-právnych krajov. Trnavský správny súd na Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Banskobystrický správny súd na tamojší samosprávny kraj, a tiež pre Nitriansky a Žilinský kraj. Správny súd v Košiciach by mal mať pôsobnosť v Košickom a Prešovskom kraji.
Zriadenie správnych súdov sa má uskutočniť v dvoch fázach. „Chceme ich vytvoriť budúci rok od marca s tým, že plná agenda by bola spustená k prvému septembru budúceho roka,“ povedala ministerka. Správne súdnictvo rieši spory medzi občanom a štátom, chráni ľudí pred prípadnou svojvôľou štátnych orgánov. Preskúmava rozhodnutia úradov, inštitúcií, ktoré sa okrem iného týkajú dôchodkov, sociálnych dávok či daňových vecí.
Návrh zákona o zriadení správnych súdov je súčasťou reformy súdnej mapy. Ešte 13. septembra ministerka informovala, že by po novom mohli fungovať štyri druhostupňové všeobecné súdy, namiesto doterajších ôsmich. A to v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici a v Žiline. Navrhované zmeny sa týkajú aj zriadenia mestského súdu v Bratislave a v Košiciach, či nového usporiadania sídel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa má znížiť z 54 na 30.
