Bola to veľká slávnosť. 23. apríla 1882 sa množstvo ľudí spolu s Jurajom I., váženým a najdlhšie vládnucim gréckym kráľom v modernej histórii krajiny, radovali pri slávnostnom otvorení Korintského prieplavu. Tento umelý grécky kanál spája Korintský záliv v Iónskom mori so Sarónskym zálivom v Egejskom mori.
Pretína úzku korintskú šiju a oddeľuje Peloponéz od gréckej pevniny, vďaka čomu je polostrov ostrovom. A keďže bol vykopaný na úrovni mora, nemá žiadne plavebné komory. Aj keď je jeho dĺžka 6,4 kilometra, na šírku má iba 24,6 metra, čo dnes už veľké moderné lode skôr odrádza.
Temné proroctvo
Aj tak však išlo svojho času o unikát. Veď postaviť ho pôvodne chcel už Periander z Korintu v 7. storočí pred Kristom. Dlhé roky sa dokonca verilo, že každý, kto sa ho pokúsi vykopať, bude postihnutý chorobou či smrťou. Toto proroctvo vyslovil filozof Apollonius z Tyany, a udalosti mu dávali za pravdu.
Julius Caesar uvažoval o prekopaní kanála cez úžinu, ale bol zavraždený skôr, ako vôbec s projektom mohol začať. Caligula, tretí rímsky cisár, si v roku 40 nášho letopočtu objednal (veľmi nepresnú) štúdiu od egyptských expertov, no tiež bol zavraždený.
Úplne prvým, ktorému sa podarilo reálne so stavbou začať, bol cisár Nero. Ten v roku 67 dokonca zaryl krompáč do zeme a naplnil prvý kôs zeminy. Krátko nato však zomrel a projekt bol opustený. Čakanie na kanál potom trvalo celé stáročia - až sa celý projekt v roku 1881 dostal do rúk Bélu Gerstera. V tom čase už bol uznávanou kapacitou.
Navrhol trasu, ktorá zmenila svet
Béla, na Slovensku známy aj ako Vojtech Mikuláš Gerster, sa narodil 20. októbra 1850 v Košiciach. Vyštudoval Technickú univerzitu vo Viedni a v tomto meste aj začal svoju profesiu ako stavebný inžinier. Rýchlo sa stal známym odborníkom na vodné stavby.
Nie náhodou sa stal súčasťou skupiny Ferdinanda Marie de Lesseps a Istvána Türra na rannej medzinárodnej expedícii v roku 1876 s úlohou nájsť najvhodnejšiu trasu medzioceánskeho kanála na druhej strane planéty. Bol to on, kto navrhol oblasť medzi Panamou a Colónom.
Vďaka tomu položil základy pre stavbu Panamského prieplavu, jednej z najdôležitejších, najmasívnejších a najnáročnejších stavieb, aké kedy na tejto planéte vznikli. Aj preto ho Americká spoločnosť stavebných inžinierov v roku 1994 označila za jeden zo siedmich moderných divov sveta.
Naplnil stáročné túžby
Keď potom grécka vláda udelila Istvánovi Türrovi povolenie na oživenie dlho opustenej myšlienky presekania Korintskej šije, ten dlho nemusel hľadať človeka, ktorému by projekt zveril. Gerster bol v roku 1881 poverený vypracovaním plánov. Potom dohliadal na celý projekt ako hlavný inžinier spoločnosti na stavbu kanálov.
Jeho spolupracovníkmi pri tomto snažení boli ešte ďalší štyria maďarskí inžinieri. Stavba trvala jedenásť rokov a prežila aj krach Türrovej spoločnosti či banky, ktorá ju financovala. Gerster zlomil Apolloniusovu kliatbu a kanál dokončil. O svojich skúsenostiach napísal aj knihu Prerezanie Korintskej šije, ktorá obsahuje množstvo fotografií, stavebných nákresov či máp.
Keďže je kanál na dnešné pomery úzky, dnes ho väčšinou využívajú menšie rekreačné lode. Významná výnimka nastala 9. októbra 2019, keď sa výletná loď MS Braemar stala najširšou a najdlhšou loďou, ktorá preplávala kanál.
Traťový majster
Gersterova práca však ani zďaleka neskončila. Béla ešte vytýčil železničnú trať z Atén do Larisy a vo veľkom sa podieľal na vypracovaní monumentálnych plánov vodárenského inžinierstva Istvána Türra v Maďarsku.
Neskôr viedol projektovanie, výstavbu a výstavbu 13 hlavných železničných tratí v Maďarsku. Napokon v roku 1919 spravoval práce na kanáli Dunaj - Tisa. Zomrel v Budapešti v roku 1923.