Za značkou Crafting plastics sa skrýva dvojica – partneri v súkromí aj v práci Vlasta Kubušová a Miroslav Král. Zoznámili sa zhruba pred trinástimi rokmi na Vysokej škole múzických umení. On študoval scénografiu a kostýmové výtvarníctvo, ona sa venovala manažmentu divadla a filmu a popri tom ešte chodila aj na dizajn na Slovenskú technickú univerzitu a neskôr na Vysokú školu výtvarných umení.
„Spolupracovali sme na množstve našich projektov – on na mojich dizajnérskych, ja na jeho scénografických. Od začiatku nás trápilo a zaujímalo, aké materiály budeme používať,“ začína rozprávať príbeh ich značky Vlasta Kubušová. V tom čase začali rezonovať témy životného prostredia, no stále chýbali ekologické alternatívy.
Bioplasty síce existovali, no nevedeli sa k nim dostať. „Firmy neboli úplne transparentné, nechceli nám povedať, z čoho tieto materiály vyrábajú. Tvrdili iba to, že všetko je z prírodných zdrojov a v prírode je to odbúrateľné, žiadne iné podrobnosti k dispozícii neboli. Keby sme si chceli materiál sami vyskúšať, museli by sme si kúpiť aspoň jednu tonu.“ Čo, samozrejme, nebolo možné. Viac svetla do tohto sveta im priniesla spolupráca s vývojármi Slovenskej technickej univerzity.
Od obalov k pridanej hodnote
Zlom nastal vtedy, keď Vlasta odišla študovať do Berlína. Priniesla si sebou aj projekt výskumu využitia biodegradovateľných plastov. Tam zistila, že na rozdiel od Slovenska bola bežná verejnosť v Berlíne ekologicky uvedomelejšia a napríklad separovanie bolo každodennou prirodzenou súčasťou ľudí. Aj v prístupe k dizajnu videla rozdiel – kým na Slovensku bolo najdôležitejšie
vytvoriť konkrétny produkt, v Berlíne sa dbalo viac na samotný proces a koncept. „Mala som oveľa otvorenejšie ruky v tom, čo chcem robiť, teda v experimentovaní. Prvýkrát som pocítila aj silu myšlienky spolupráce medzi rôznymi sektormi.“ A tak odštartovala dlhoročnú spoluprácu, aj priateľstvo, s nemeckou módnou dizajnérkou Verenou Michels.
Ich spoločná magisterská práca sa volala Crafting plastics, z čoho neskôr vznikol aj názov štúdia. „Pozreli sme sa na limity bioplastov a skúmali sme, či ich vieme využiť v produktoch alebo prvkoch, ktoré budú viac osobné. Dovtedy sa totiž o bioplastoch hovorilo iba v súvislosti s obalovými materiálmi, napríklad fľašami. Nechceli sme mieriť na jednorazové produkty, zaujímalo nás iné využitie, ktoré by malo pridanú hodnotu. V Berlíne sme preto riešili otázku módy, v ktorej sa používa naozaj veľmi veľa plastov.“
Podstatou bolo riešiť celý životný cyklus. Od vývoja materiálu cez výrobu produktu, jeho používanie, prípadnú recyklácie až po skompostovanie. „Snažíme sa pomocou nových materiálov predĺžiť život produktu a zároveň optimalizovať materiály, aby boli vhodné. Zároveň zisťujeme, ako pristupovať k prechodu k týmto materiálom systematicky, nielen cez dizajn jednotlivých produktov.“
Študentské práce Vlasty a Mira sa postupne pretransformovali až do podnikania. Spoločne založili dizajnérske štúdio Crafting plastics, ktoré sa stalo platformou pre výskum ekologických materiálov aj dizajn nových produktov. „Neuveriteľne sme tejto myšlienke verili. Túžba priniesť zmysluplné riešenia, ktoré nezaťažujú planétu, nás hnala k tomu, aby sme do toho vložili všetko svoje úsilie. Som presvedčená, že ak chce byť nová firma alebo startup úspešný, potrebuje obrovskú vnútornú motiváciu. Podobné projekty, ako sme rozbehli my, potrebujú na začiatku veľké vstupné náklady, aby sa podarilo výskum pretransformovať do biznisu.“
Ich veľkou výhodou bola dizajnérska prax a záujem o experimentovanie s materiálom. „Od začiatku nám vznikali zaujímavé série produktov, na ktorých sme vedeli demonštrovať, čo by mohlo fungovať. Tvorili sme si povedomie na európskej a svetovej dizajnérskej scéne a pomáhalo nám to získať ďalšie peniaze na nový výskum.“
Produkty pribúdali. Vlasta a Miro ich vystavovali na dizajnérskych veľtrhoch naprieč Európou a hovorili o potrebe inovácií v biodegradovateľných materiáloch. „Kľúčovú zmenu nám priniesli prvé okuliare. Vtedy mnohých ľudí zaskočili, prekvapili. Každý si totiž myslel, že bioplasty raz nahradia primárne jednorazové obaly a riady. My sme podnietili spytovanie svedomia v dizajnérsko-módnych značkách, ktoré si museli priznať, že nejaká malá firma na Slovensku dokáže urobiť okuliare z materiálov, o ktorých všetci doteraz hovorili, že nie sú vhodné, že to jednoducho neprichádza do úvahy.“
Vtedy sa už podľa nej museli firmy poctivo zamyslieť. Crafting plastics dostávali dopyty zo zahraničia. Mnohí chceli od nich riešenia pre svoje produkty. Práve okuliarový priemysel sa ukazuje ako vhodný pre alternatívne materiály. „Doteraz s jednou známou okuliarovou firmou spolupracujeme a na budúci rok by mal byť na trhu ďalší zaujímavý produkt.“
Spomínané okuliare boli výnimočné nielen použitím bioplastov, ale aj vizualitou. „Chceli sme ponúknuť iný pocit z nosenia, vytvárali sme rôzne štruktúry a ukázali sme, že nové materiály môžu mať aj inú identitu a pridanú hodnotu, na základe ktorej ich zákazníci budú vedieť rozlíšiť.“
V roku 2017 s nimi vyhrali Národnú cenu za dizajn aj cenu Nadácie Tatra banky. Okrem toho boli nominovaní na German Design Awards a ich najväčším úspechom je účasť vo finále Beazley Design of the Year, ktorú vyhlasuje Londýnske múzeum dizajnu.
Nové možnosti 3D tlače
Okuliarmi sa to všetko odštartovalo, ale ani zďaleka neskončilo. Aktuálne Crafting plastics dokáže tlačiť bioplasty na 3D tlačiarni. Pre Vlastu Kubušovú je táto technológia unikátna a poskytuje im nové možnosti. „Zisťovali sme, či vieme tieto materiály odlíšiť od tých, ktoré sú vyrobené napríklad z ropných zdrojov. Povedali sme, že vyskúšame pracovať s rôznymi arómami. Spolu s nemeckým architektom sme vytvorili výskumný projekt Breathe in breathe out, teda v preklade nadýchni a vydýchni.“
V rámci neho vznikol interiérový doplnok BreaZea. Ide o unikátnu dizajnovú predelovú stenu. Nedávno ju bolo možné vidieť v Slovenskej národnej galérii a vyhrala aj špeciálnu cenu na German Design Awards. „Chceme ukázať, že tento nový materiál vieme využiť aj v produktoch interiérového dizajnu.“
Bioplasty majú tiež umelecký potenciál, ich vizualita je totiž jedinečná, poskytujú nové možnosti tvarovania. „Je to veľmi kreatívne, aj preto máme k tomuto materiálu veľkú vášeň. Produkty sa nám doslova rodia pod rukami a sú veľmi esteticky zaujímavé. Myslíme si, že vieme priniesť niečo, čo tu ešte nebolo.“
Dizajnérske štúdio dnes už vie, že musia bojovať na dvoch frontoch zároveň. Na jednej strane pracovať na vlastných produktoch, na ktorých demonštrujú, čo všetko je možné, a zároveň ponúkať aj riešenia na mieru. „Oslovujú nás napríklad interiéroví dizajnéri alebo architekti, ktorí chcú prejsť na zodpovedné materiály. My sa následne pozrieme na ich projekty a pripravíme pre nich na mieru rôzne polotovary, napríklad dosky na ďalšie spracovanie.“
Ďalšou zaujímavou kolaboráciou, ktorá by mohla potvrdiť využiteľnosť nových materiálov, je bankový sektor. Crafting plastics iniciovalo projekt, v ktorom spoločne s vedcami pod značkou NUATAN chceli priniesť riešenia pre tento sektor – karty z rozložiteľných materiálov. A vyzerá to vraj nádejne.
„Veľké banky a firmy majú dostatočný kapitál na to, aby priniesli bioplasty k bežným používateľom, aby si ich cez karty mohli sami vyskúšať, dotknúť sa ich a vlastniť ich.“ Novinkou je aj spolupráca s mestom Bratislava na festivalových pohároch a riadoch, ktoré by boli na viacnásobné použitie a súčasne by boli vyrobené z odbúrateľných materiálov.
Vývoj aj dizajnovanie produktov z biodegradovateľných plastov napreduje míľovými krokmi. Čo však zaostáva, je infraštruktúra v bežnom živote. Aj keď si zákazník kúpi okuliare alebo poháre z ekologického zdroja, v praxi ich zatiaľ nemá ako správne zlikvidovať. Aj preto sa výroba nerozbieha v masových objemoch.
„Stále zdôrazňujeme, že tvoríme výrobky na dlhodobé používanie, a keď sa opotrebujú, mali by sa zrecyklovať, kým sa umiestnia v industriálnom alebo domácom komposte. Toto závisí od zloženia materiálov a využitia konkrétnych biopolymérov. Kým však bude existovať infraštruktúra dostupná pre verejnosť v mestách, mohli by sa výrobky z bioplastov zbierať do špeciálnych kontajnerov. Na to však potrebujeme rozbehnúť spoluprácu s odpadovými spoločnosťami, ktoré materiál spracujú v industriálnom komposte, prípadne ich my necháme rozložiť spolu s kuchynským bioodpadom v elektrickom komposte.“
Nemusí sa to skončiť kompostom
Bioplast môže mať rôznu podobu, musí byť aspoň sčasti vyrobený z obnoviteľných zdrojov, napríklad z kukuričného, zo zemiakového škrobu, z cukrovej trstiny glycerínu alebo aj z polymérov, ktoré vyrobili baktérie. V princípe musí byť ekologickejší ako bežný plast vyrobený z ropy a aspoň sčasti, ideálne úplne, rozložiteľný v prírode alebo v industriálnom komposte.
„Nejasné pravidlá v označovaní však veľmi komplikujú nástup bioplastov na trh,“ tvrdí Vlasta Kubušová. Bežný zákazník podľa nej nemá šancu identifikovať skutočný pôvod zmesí a je zmätený, kam produkt z bioplastu odhodiť. Navyše každá krajina má iné pravidlá. Crafting plastics vošiel do tohto sveta na sto percent.
„Pracujeme s materiálom, ktorý kompletne pochádza z obnoviteľných zdrojov a je kompletne biodegradovateľný v industriálnom komposte. Už máme aj zmesi, ktoré sa dajú skompostovať v domácom komposte.“ Časť materiálov si vyvíjajú sami, mnohé berú už hotové a miešajú ich dokopy podľa potreby konkrétneho projektu a produktu. A potom už nasleduje samotná dizajnérska činnosť – pretvoriť bioplast na konkrétnej stoličky, topánky, okuliarov, difuzéra, interiérového doplnku.
„Ja sa predovšetkým sústreďujem na výskum materiálu a jeho zakomponovanie do stratégie firmy klienta alebo produktu. Riešime, ako niektorému materiálu predĺžiť život, aby vydržal v produkte dlhšie. Alebo, naopak, ako mu ho skrátiť, aby bol rýchlo rozmontovateľný a skompostovateľný. Rada sa pozerám na veci z komplexného hľadiska, ale aj dovnútra samotného materiálu.“
Naopak, jej partner je zameraný na dizajn a koncový produkt. Doťahuje detaily až do finálneho štádia a rieši optimalizáciu technológie, prípadne navrhuje nové. „Ani si to neuvedomujeme, ale s bioplastmi sa už pomerne bežne stretávame. V Bratislave aj v ďalších mestách fungujú kaviarne alebo reštaurácie, ktoré používajú biopoháre. Ide väčšinou o jednorazové materiály.
Ďalšie produkty zostávajú exkluzívne, pretože ich cena je vyššia oproti bežným plastom. Rok čo rok sa to mení. Čím je väčší dopyt, tým cena logicky klesá. Spomínaný produkt, ktorý vyvíjame pre gastropriemysel, by sa vďaka tomu mohol dostať na svetlo sveta už tento alebo na budúci rok, pretože jeho cena bude porovnateľná s produktmi z ropných plastov.“
Bio verzus ropné
Ďalšou dôležitou otázkou bude, ako budeme pripravení prijať niečo nové, čo možno nespĺňa štandard, ktorý nám poskytujú bežné plasty. „Všetko je to o zvyku. Nepríde to na sto percent. Nevieme nahradiť všetky plasty ich biologickými alternatívami. Už teraz vieme, že sa to nepodarí napríklad v medicínskom sektore. Ale máme množstvo produktov a produktových línií, v ktorých to je možné, a preto na nich treba pracovať.
Aj preto sa snažíme viesť ľudí, aby prekonali predsudky.“ Keď firma prvýkrát vystavovala svoje okuliare z biodegradovateľných plastov, tak základná otázka bola, či sa roztopia priamo na nose. „Rozumiem týmto obavám. Veď všade sa snažia komunikovať, že bioplasty sa v nejakom momente rozpadnú. My sa snažíme ukázať, že bioplasty sa dajú využívať aj roky, záleží na tom, aký druh a ako ich využijeme. Na druhej strane niektoré produkty, napríklad okuliare, nepotrebujú prežiť generácie. Práve v módnom sektore by bolo využitie bioplastov veľmi prospešné.
Crafting plastics síce oficiálne sídli v Bratislave, ale od začiatku svojho života pôsobí medzinárodne. „Väčšina našich klientov je zo zahraničia. Aktuálne pôsobím v Spojených štátoch amerických, kde som vďaka Fulbrightovmu štipendiu prišla robiť nový výskum o interaktívnych materiáloch a posunúť sa k tvorbe nových materiálov budúcnosti vďaka využitiu syntetickej biológie.“
Hoci komunita biodizajnu na Slovensku pomaly rastie, stále je na začiatku a celý priemysel sa sústreďuje v Holandsku, vo Veľkej Británii alebo v USA. „V súčasnosti sa preto orientujeme hlavne na tieto krajiny, ale dúfame, že v budúcnosti budeme vedieť vytvoriť biodesign lab aj na Slovensku “ tvrdí Vlasta.
Po šiestich rokoch výskumu už verí, že konečne príde čas na sériové výroby a využitie ich výskumu v produktoch. „Zároveň by som si priala, aby sme popri komercializácii týchto riešení nestratili experimentálnu, výskumnú časť, ktorá je dôležitá a vďaka nej sa vieme adaptovať na súčasnú situáciu a hľadanie nových zdrojov.“