Na návštevu mormónskej rodiny som sa vybrala verejnou dopravou z Bratislavy. Niekoľkokrát som musela prestupovať, a aj keď to bolo poriadne dobrodružstvo, prekvapivo šlo všetko ako po masle a na čas. V Omasntinej ma ako prvý privítal Petr. Vysoký muž, ktorý pôsobí tak trochu dojmom introverta, pracuje v telekomunikáciách. Je pôvodom z Českej republiky, kde vyštudoval matematiku a fyziku. Neskôr sa k nám pridala aj jeho energická manželka Martina, ktorá sa zaoberá esenciálnymi olejmi. Spolu vychovávajú päť detí. Síce väčšina z nich nebola v Omastinej prítomná, v penzióne pomáha najstarší syn Dano a cez videohovor sa k nám pripojila najmladšia Eliška.
Obec Omastiná má 37 obyvateľov. Uchvátila ma síce rozpadnutými, ale nádhernými starými domami. Ľudovo im hovoria výšky. Na poschodí mali kedysi komory, do ktorých sa zvyčajne vchádzalo po schodisku zvonka stavby.
Nás smrť nerozdelí
Vieš si predstaviť, že budeš so svojou polovičkou doslova celú večnosť? Pre niekoho je to krásna predstava, pre niekoho skôr nepríjemná. Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (CJKSND), známi ako Mormóni veria, že s ich polovičkou to tak môže byť.
Aj mnohí katolíci majú nádej, že sa spolu stretnú – v tom lepšom prípade – v nebi. Manželský sľub si však nedávajú na večnosť, ale kým ich smrť nerozdelí. Okrem toho členovia Cirkvi Ježiša Krista veria vo večné rodiny, preto sú veľkými bádateľmi v matrikách. Svojich zosnulých príbuzných takzvane „pečatia,“ aby s nimi mohli následne žiť vo večnosti. Je o nich známe, že nepijú dokonca ani čaj, omšové víno u nich tiež nehrozí, nefajčia a, samozrejme, majú zakázané užívanie ostatných drog. Väčšinou majú mnohopočetné rodiny. Vo svete majú povesť slušných a pracovitých ľudí, ktorí kladú dôraz na rodinný život a morálku. Nepraktikujú sex pred manželstvom. Takto by som ti v skratke predstavila Mormónov.
Hanlivá prezývka
Svoje zastúpenie majú aj na Slovensku, patria medzi 18 registrovaných cirkví. Cirkev Ježiša Krista má u nás oficiálne 240 členov, najviac ich žije v Bratislave.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorú tu spomínam, ti asi veľa nehovorí. S väčšou pravdepodobnosťou si počul o Mormónoch. Možno si netušil, ale ide o hanlivú prezývku. Vysvetlil mi to Petr, podľa ktorého sa bez Ježiša v názve vytráca podstata. „Mormón bol prorok, ktorý je súčasťou Knihy Mormonovej, čo je ďalšie písmo, v ktoré, okrem Biblie, veríme,“ ozrejmuje Petr. S úsmevom však dodáva, že sa za Mormónov neurážajú.
Joseph Smith
História cirkvi sa začala písať v roku 1820, keď sa štrnásťročný americký mladík Joseph Smith v lese blízko svojho domu v modlitbách pýtal Boha, ku ktorej cirkvi sa má pridať. Ten samu zjavil aj so synom Ježišom Kristom ako dve oddelené bytosti. Joseph dostal za úlohu znovu zorganizovaťcirkev, lebo tá pôvodná sa vraj odkláňala od primárneho a upadala. O tri roky neskôr sa mu zjavil anjel Moroni a rozprával mu o knihe napísanej na zlatých doskách. O štyri roky neskôr mu Moroni ukázal miesto, kde pred stáročiami zlaté dosky ukryl. Smitha poveril, aby knihu napísanú egyptskými hieroglyfmi preložil. To sa mu podarilo vďaka Božiemu vedeniu. Tak vznikla Kniha Mormónova, ktorá má byť ďalším svedectvom o Ježišovi Kristovi.
„Biblia je o ľuďoch z oblasti Izraela. Kniha Mormónová je o ľuďoch z územia dnes známeho ako Južná Amerika. Len začiatok je v Jeruzaleme,“ vysvetľuje Petr. „Bol jeden prorok menom Lehi, ktorý žil v Jeruzaleme a bol Bohom požiadaný, aby učil inde, tak ho Boh postupne viedol až na Americký kontinent,“ pokračuje. Pýtam sa ho, ako presne ho tam viedol. „Podľa knihy mu Boh ukázal, ako postaviť loď. Vedený vierou a zjaveniami mal cez Indický oceán asi 600 rokov pred Kristom prísť až do Ameriky,“ v krátkosti interpretuje príbeh.
Zaujímavé je, že členovia Cirkvi Ježiša Krista považujú Indiánov za potomkov Izraelitov. Ak si teraz ťukáš po čele, spomeň si, že všetky kresťanské cirkvi veria, že Ježiša porodila panna a počala ho s Duchom svätým. Keď sa Petra pýtam, či existujú nejaké archeologické dôkazy, odpovedá, že aj keby našli podpis Lehiho niekde v Južnej Amerike, preňho má väčší význam, že Kniha Mormonova je pravdivá. „Viem to na základe svedectva, ktoré mám priamo.“
Obaja manželia hovoria o svedectvách. Čo to je? Z ich rozprávania to chápem ako akúsi skúsenosť, ktorá sa im vnukla, keď sa modlili a pýtali sa, či Boh existuje a či je Kniha Mormonova pravdivá. Rovnako hovoria o tom, že keď stretli misionárov, tí im dali priestor, aby prišli na pravdu sami. Neprisviedčali ich. Následne sa modlili, svedectvo prišlo – Boh existuje a Kniha Mormonova ja pravdivá.
Cesta k Cirkvi
Martina pochádza z kresťanského prostredia. Často sa zamýšľala nad zmyslom života. Čítala budhistické, hinduistické a iné knihy, no nenachádzala odpoveď. V 18 rokoch išla robiť do Anglicka au-pair. V čase, keď ešte nemala ani len ujasnené, či vôbec verí v existenciu Boha, stretla misionárov.
Keď jej páni v oblekoch povedali, že si má prečítať Knihu Mormonovu, lebo v nej nájde podľa nich pravdu, smiala sa. „Myslela som, si že Boh, ktorý si môže vybrať hocijaký názov, by určite nesiahol po veciach ako Mormónská cirkev. Zdalo sa mi to nelogické. Neskôr som sa dozvedela, že to nie je názov cirkvi,“ hovorí dnes pobavene.
„Keď som sa modlila znova a znova, pochopila som, s čím reálne zápasím, a uvedomila si, že je to pravdivé. Kládla som si otázku, čo mám robiť? Vnukla sa mi myšlienka: Choď a priznaj sa misionárom,“ hovorí Martina.
Petr stretol misionárov v čase, keď študoval na vysokej škole. Tvrdí, že často uvažoval, či je na matematicko-fyzikálnej škole alebo na nejakej filozofii. „Keď sme sa bavili o veľkosti nekonečna, že jedno je väčšie, ako druhé, že obe tie množiny sú nekonečná, začal som nad tým naozaj hlboko uvažovať,“ opisuje s tým, že v jednom okamihu si povedal, že aj keby si naštudoval všetky knihy sveta, nezvládol by ich všetky pochopiť.
„Na to, aby som vedel, čo je správne a čo nie, som potreboval niekoho pomoc. Pretože je Otec jasne definovaný a dávalo mi zmysel, že ak by mi niekto chcel pomôcť, tak by to bol On, začal som sa k Nemu modliť. Chvíľku to bolo pre mňa ťažké, lebo to bolo ako rozprávať do steny a čakať, kým praskne,“ opisuje svoje pocity. „Ale po štúdiu jednej časti Knihy Mormonovej, v ktorej sa píše, že nie je nutné mať dokonalú vieru, ale stačí dať viere priestor, som si pomyslel – dobre, možno, že existuje Boh. V tom možno je síce veľa pochybností, ale zároveň je tam dosť viery na to, aby som skúsil niečo spraviť. Modlil som sa k Bohu, či sú Biblia a Kniha Mormónova pravdivé. Keď som sa modlil, prišlo svedectvo a cítil som úplnú istotu,“ tvrdí.
Petrovi rodičia s jeho vierou nemali problém. Keď sa však Martinina babka dozvedela, že jej vnučka „koketuje“ s Mormónmi, trápilo ju to. „Dva mesiace chodila za farárom konzultovať, či nemám strašne smrteľný hriech,“ priznáva Martina. „V zásade boli neskôr rodičia radi, videli, že to má dobrý vplyv na môj život.“
Prijatie krstu
Ako to je s krstom v Cirkvi Ježiša Krista? Deti členov sa rozhodnú samé, či chcú byť krstené. Je to vo veku osem rokov a vyššie. „Nie sú vtedy ešte pod vplyvom rodičov a ľahko zmanipulovateľné?“ pýtam sa. Petr pripúšťa, že v tom veku majú rodičia v živote dieťaťa veľké slovo. „Usmernia ich, ale rozhodnutie je na nich. Niektoré naše deti sa pokrstili trocha neskoršie, lebo rozmýšľali,“ ozrejmuje.
Takým príkladom je aj ich dcéra Eliška. „Veľmi vzdorovala, teraz je ako jediná z detí nadšená pre misiu, ktorú absolvujú chlapci dva roky, dievčatá rok a pol,“ hovorí Martina. Sami s Petrom boli na misii. Ona v Škótsku, Petr v Anglicku. Misia spočíva v tom, že členovia sú niekde vyslaní a tam sa snažia šíriť svoju vieru a náboženstvo.
Eliška tvrdí, že keď bola mladšia, vnímala, že ich cirkev je trochu iná, ako väčšinová. „Keď som bola staršia, začala som si všímať veľmi veľa dobrých vecí, ktoré mi Cirkev priniesla. Chodenie do kostola som si začala užívať, keď som mala 11 rokov. Pred tým to mali moji učitelia so mnou veľmi ťažké, vzdorovala som. Robila som naschvál a zo všetkého som si uťahovala,“ hovorí teraz už 15-ročné dievča. Momentálne trávi veľa času s misionármi v Bratislave.
„Teším sa na misiu, stále sa na ňu pripravujem.“ V septembri má Eliška nastúpiť na pedagogickú školu. Jej najstarší brat študuje elektrotechniku. Podľa slov jeho mamy zažíva momentálne obdobie vzdoru. „Čo sa týka ostatných, majú taký vyrovnaný „pohodový“ vzťah k Cirkvi. Najstarší trocha rebeluje, čo je normálne a v pohode,“ hovorí a dodáva, že by bolo horšie, keby mala deti, ktoré niečo slepo príjmu. Syn, Dano, veľmi opatrne hovorí, že keď bol menší, veľmi nevnímal, že ich Cirkev je odlišná. Jeho rovesníci vedia, že je členom Cirkvi Ježiša Krista. Momentálne pracuje na maturitnej „práci“ - vytvára počítačovú hru. Hovorí o nej s veľkým nadšením.
Prečo nosia biele prádlo?
Členovia cirkvi sa krstia ponorením do vody celého tela. Môže to byť hocijaká voda. Má to symbolizovať očistenie. Po krste si však ešte dlhé biele prádlo, ktoré nosia pod oblečením, neobliekajú. Biele prádlo súvisí s chrámovými obradmi, ktoré prichádzajú neskôr. „Je symbolom určitých sľubov, ktoré sú uzatvárané ohľadom poslušnosti, zákona cudnosti. Na kúpalisku si biele prádlo, ktoré kupujeme v špecializovaných obchodoch, dávame dole. Máme to nosiť vždy, keď je to možné,“ vysvetľujú pre nich typický znak.
Manželia na večnosť
Prádlo začnú nosiť, keď idú na misiu alebo uzatvoria manželský zväzok. Obyčajne tomu prechádza chrámový obrad. „Veríme, že sexuálne vzťahy sú vyhradené pre manželstvo,“ ozrejmuje Petr. „Rozvody sú povolené, ale je ich pomenej. Neznamená to však, že nie sú. Keď to nejde, nie je nikto a nič, čo v tom môže ľudí držať. Slobodná vôľa je veľkou súčasťou plánu nášho Nebeského Otca,“ hovorí Petr a dodáva, že rodiny majú pre nich veľký význam. „Sme sobášení na celý čas a na celú večnosť, nie len pokiaľ nás smrť rozdelí. Máme prísľub, že keď budeme verní, môžeme byť so svojimi rodinami na celú večnosť.“
Pár občas rieši klasické spory, ako všetci ostatní. „Keď má človek vzťah „kým nás smrť nerozdelí" a neklape to, môže si povedať, že príde smrť a mal by som si užiť, čo sa len dá, lebo keď to nefunguje, tak nebudem strácať svoj čas,“ tvrdí. „Ale keď má človek večnú perspektívu, tak mu to dáva väčšiu silu prežiť búrky aj hádky, pretože vie, že no dobre, to prejde, máme pred sebou ešte veľa života a dokonca večnosť, kedy to vieme napraviť.“ Podľa Martiny písmo dokonca hovorí, že niektoré veci či vlastnosti, ktoré sú vo vzťahu dnes pálčivé, sa môžu v posmrtnom živote zlepšiť.
„Koľkokrát mi to večné manželstvo zabránilo tomu, aby som nehodila utierkou a išla som ďalej,“ zamýšľa sa.
Polygamia
Kedysi v Cirkvi viedli aj polygamiu. Momentálne ju nepraktizujú v žiadnej krajine. „Bola ako odpoveď na zjavenia, ktoré dal Boh Josefovi Smithovi, keď sa zamýšľal, ako mohol byť Mojžiš a Abrahám s Bohom za dobre, keď mali viacero manželiek,“ ozrejmuje Petr. Samotná praktika podľa neho nebola veľmi rozšírená. Zrušil ju prezident Cirkvi, ktorý stojí na jej čele. Je považovaný za proroka, ktorého vedie Boh. Prezident je súčasťou rady dvanástich apoštolov so sídlom v Salt Lake City. Apoštoli sú povolávaní z celého sveta. Ako sa vyberajú?
„Tak, ako ich vyberal Matúš v Starom Novom zákone - prostredníctvo modlitby a zjavenia. Ak nejaký zomrie, zvyšní sa musia jednohlasne zhodnúť na ďalšom mene,“ vysvetľuje Petr.
V Salt Lake City nesídlia iba apoštoli. Hoci nepatrí priamo Cirkvi, členovia v tomto meste spravujú jedinečný archív Genealogickej spoločnosti. Členovia Cirkvi kopírujú a digitalizujú archívy po celom svete a bezplatne ich poskytujú všetkým záujemcom v takzvaných knižniciach rodinnej histórie.
Petr sa dostal v hľadaní do 16.- 17. storočia, 13-14 generácii späť. „Zaujíma nás, odkiaľ sme prišli a posilňuje to svedectvo, že rodina môže byť na veky. Máme možnosť rodiny k sebe pečatiť,“ vysvetľuje Petr. To znamená, že sa môžu dodatočne stať členmi Cirkvi tzv. zástupným krstom. „Nie je to podľa vás pripútanosť?“ Pýtam sa. „Takto som nad tým nikdy nerozmýšľal. Zároveň, keby nejaký môj dedko nechcel so mnou mať nič spoločné, tak nemusí byť s nami na večnosť,“ dodáva.
Aj také sú rozdiely, pre ktoré tradičné kresťanské cirkvi nespolupracujú. Vo svojich chrámoch nemajú kríže. Odlišnosti sa však podľa Petra nesnažia hľadať. „Napríklad to, že nemáme kríže, neznamená, že neveríme v vzkrieseného a žijúceho Krista,“ tvrdí.
„Keby som mala zhrnúť jednu zásadu, ktorú som sa dočítala a zmenila mi život – úplne prvá: „Adam bol, aby boli ľudia a ľudia sú, aby mali radosť,“ tým pádom sa mi zodpovedalo milión otázok, či má byť život slzavým údolím. Tu je jasná odpoveď. Sme tu, aby sme mali radosť,“ dopĺňa ho manželka.