Poukázala na to Nadácia Zastavme korupciu, ktorá v spolupráci s portálom Transparex analyzovala dáta z verejných obstarávaní Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Tá na závery nadácie nereagovala.
„V prvej vlne pandémie sa to dalo pochopiť. Neboli sme na ňu pripravení a potrebovali sme rýchlo zásobiť zdravotnícke zariadenia. Problém je, že táto prax pokračovala aj ďalej,” konštatuje Zuzana Petková z nadácie. Nadácia poukázala na to, že vyššiu transparentnosť neprinieslo ani nové vedenie SŠHR.
Hmotné rezervy za rok 2020 obstarávali zdravotnícky materiál za takmer 128 miliónov eur bez DPH. Najviac peňazí podľa nadácie minuli cez takzvané priame rokovacie konanie, teda oslovili jednu alebo viac firiem a o nákupe rokovali iba s nimi. Výhodou postupu je výrazné urýchlenie procesu.
Pri priamych nákupoch je podľa Petkovej väčšie riziko, že zákazku nezíska najlepší a najlacnejší dodávateľ. „Sú tiež menej transparentné ako obchody, o ktoré sa súťaží,” dodala. V obstarávaniach bez otvorenej súťaže pokračuje SŠHR aj v roku 2021, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu.
Podľa Transparex boli obstarané tovary a služby za 44 miliónov eur. Zo 72 zákaziek sa otvorene súťažila jedna, a to na strážne služby. Zvyšné sa realizovali dynamickým nákupným systémom (DNS), priamym rokovacím konaním alebo priamym zadaním.
Ako vysvetlila nadácia, pri DNS ide o postup nákupu, pri ktorom sa špecifikujú tovary, ktoré sa v rámci neho budú nakupovať. Následne sa doň prihlásia záujemcovia. Štát ich potom pri každom nákupe vyzve, aby predložili ponuky, ktoré vyhodnotí a najvýhodnejšiu prijme.
Nadácia súhlasí, že takýto postup šetrí čas, najmä ak sa počas dlhšieho obdobia opakovane nakupujú rovnaké tovary, napríklad ochranné obleky a respirátory počas pandémie. Upozorňuje však, že spôsob, akým ho prevádzkuje SŠHR, znemožňuje verejnú kontrolu, keďže informácie z DNS tají.
