Komu skrsol v hlave nápad založiť RecyVeci? Venovali ste sa udržateľnosti skôr ako sa z nej stal celosvetový fenomén?
Občianske združenie RecyVeci sme založili tri sestry – Lenka (22), Slávka (24) a Danka (30) Tkáčové. Tento nápad, v prvotnej myšlienke založiť bazár, vznikol veľmi spontánne ako väčšina vecí v našich životoch (smiech). Sedeli sme v obývačke, najstaršia Danka medzi rečou spomenula, že máme veľa nenoseného oblečenia, a preto by bolo dobré s tým niečo urobiť.
Mne napadlo, že bazár je fajn nápad, ale charitatívny bazár, to znie ešte lepšie. Slávka sa toho hneď chytila a vymyslela názov – RecyVeci. Udržateľnosti sme sa v rámci šatstva venovali aj predtým. Nikdy sme nemali problém nakupovať v sekáčoch, vymieňať si oblečenie medzi kamarátkami, či dediť staršie kúsky po iných známych. Čo sa týka témy udržateľnosti vo všeobecnosti, RecyVeci nám v mnohých smeroch otvorilo hlbšie brány do tejto problematiky, preto si dôležitosť tejto témy uvedomujeme ešte viac ako predtým.
O čo vlastne ide?
Sme charitatívny projekt a občianske združenie zároveň, ktoré dáva nosenému oblečeniu možnosť ocitnúť sa v šatníku nového majiteľa. Starému majiteľovi naopak ponúkame možnosť si svoj šatník pretriediť. Oblečenie sa u nás totiž dá kúpiť, ale aj darovať. Celý výťažok z predaja putuje k slovenským rodinám, ktoré finančnú pomoc naozaj potrebujú.
Ako sestry si ste v mnohom podobné, ale určite aj rozdielne. Čo robia Danka, Slávka a Lenka, ak nepracujú na RecyVeci?
Myslím, že môžem odpovedať za všetky tri sestry, že nás naozaj baví hudba a umenie. Týmto žijeme, v tom sme vyrastali a len horko ťažko, by sme si bez toho vedeli predstaviť naše životy. Danka sa vo voľnom aj nevoľnom čase venuje hlavne mamičkovským povinnostiam. Slávka, tá by len spievala, hrala na klavíri a tvorila. (smiech). Je vidieť, že to robí rada a s nadšením. Ja, najmladšia, by som si kúpila lístky na všetky divadelné predstavenia (smiech), v prírode prečítala veľa, veľa kníh a trávila čas s mnohými deťmi, keby mal deň viac hodín. Ale keďže nemá, robím to všetko, no len v zmenšenej a umiernenej verzii.
Doteraz ste sumou 500 eur obdarovali 8 rodín. Podľa čoho vyberáte tú, ktorej darujete peniaze?
Je pravda, že RecyVeci doposiaľ uskutočnilo osem obdarovaní, no rodín bolo obdarovaných sedem. Jedno obdarovanie bolo hromadenejšie a vianočné. Počas týchto sviatkov sme sa rozhodli sumou 500 eur obdarovať 28 detí zo sociálne slabšieho prostredia, ktorým sme nakúpili rôzne edukačné aktivity či zaujímavé detské knihy a potreby. Na našej webovej stránke je kontaktný formulár s názvom „Pomoc rodinám“, ktorý môže vyplniť ktokoľvek. Ten, kto potrebuje pomocnú ruku alebo ten, kto má návrh na konkrétnu rodinu, ktorá ju potrebuje.
Podmienkami sú fotografia rodiny, meno, telefónny kontakt a adresa, taktiež v krátkosti opísaná rodinná situácia. Na základne toho si každú z nich preverujeme, komunikujeme s ňou a snažíme sa podľa poradia obdarovať čo najrýchlejšie tú z nich, ktorej problém je najakútnejší.
Je týchto návrhov na obdarovanie rodín veľa?
Smutné je, že sa nestalo, aby sme prišli do bodu vyzbierania plnej sumy a nemali rodinu na obdarovanie. Čo je na druhej strane veľmi pekné je tiež to, ako sa vedia iní zomknúť, snažia sa druhým pomôcť ako vedia, napríklad aj skrz RecyVeci. Mnohí túžia ostať v anonymite, ich cieľom je jedno – pomoc. Nech sa ich známi, ľudia, ktorých poznajú, môžu mať finančne aspoň na čas lepšie.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Stalo sa, že by sa obdarovaná rodina urazila alebo dar odmietla?
Pri kontaktovaní konkrétnych rodín zažívame stále istý rešpekt z toho, ako to daná rodina príjme. Téma nedostatku financií, v niektorých prípadoch možno až odkázanie na pomoc od iných, to sú veľmi citlivé debaty. Je to úplne pochopiteľné, preto je tiež potrebné byť naozaj opatrný v komunikácii a navrhovaní „ponuky“ pomoci. Nestalo sa nám, aby sa niekto z oslovených urazil, to nie. Práve naopak, veľmi milo nás prekvapili doposiaľ všetky reakcie. Avšak, stalo sa nám, len pri jednej rodine, že finančný dar napriek veľkej vďačnosti, odmietla. Boli tam iné dôvody, ako tie, že im to hrdosť a podobné vnútorné pohnútky nedovolili prijať.
Podporu vám vyjadrujú aj viaceré slovenské známe tváre – Juraj Bača, Mirka Partlová, Marek Fašiang, Juraj Kemka a ďalší. Oslovujete ich vy, alebo sa ponúknu sami?
Závisí to od viacerých okolností. Niektorí sa preto ozývajú sami, niektorých kontaktujeme my. Akúkoľvek formu spolupráce či iniciatívy a jej dĺžky, si stanovuje každý sám.
Živí vás táto iniciatíva?
Občianske združenie RecyVeci má charitatívny podtón, preto nie, táto iniciatíva nás neživí. V rámci našej práce ide o dobrovoľnícku činnosť.
Ako vidíte budúcnosť RecyVeci?
RecyVeci začal ako nevinný projekt bez veľkých očakávaní. Náš plán bol obdarovať jednu rodinu sumou možno 200 eur, ak sa nám to vôbec niekedy podarí vyzbierať. Za necelý prvý mesiac fungovania sme však vyzbierali viac ako dvojnásobok. Od toho momentu sme pocítili, že nechceme, aby to skončilo, a preto sme to rozbehli ďalej. Momentálne tomu venujeme naozaj veľa, veľa voľného času, plánujeme, ako budeme fungovať, keď sa obnoví klasický život a okrem online povinností prídu aj tie ozajstné, ktorých sa treba zúčastniť naživo. Ak bude záujem zo strany ľudí nakupovať a prispievať oblečením, záujem z našej strany určite je, pretože vidíme, že to, čo robíme, má zmysel. A to nás poháňa vpred.
Keby ste sa mohli vrátiť v čase, urobili by ste niečo inak?
Možno by moje sestry odpovedali inak, no ja by som neurobila inak asi nič. RecyVeci bežalo a beží za pochodu, počas toho sa vymýšľajú rôzne nové aktivity a nápady, prichádzame na nové vylepšenia, a tak je to dobré. Kráčať spolu s dielom, nechať sa ním učiť, nebrániť sa novým „aktualizáciám“, zároveň si však brániť myšlienku, pre ktorú to celé vzniklo. Tá musí ísť ruka v ruke s akýmkoľvek nápadom, inak by to nefungovalo.