Obavy z negatívnych dosahov novely vyjadrili aj v liste, ktorý poslali v piatok zákonodarcom.
Členovia platformy sa v liste ohradili voči spôsobu prípravy a tvorby legislatívy. „Taká závažná problematika s takým zásadným socio-ekonomickým dosahom sa vo vyspelých demokratických spoločnostiach nerealizuje ideologicko-politickým nátlakom, ale dôslednou a transparentnou komunikáciou odborníkov, nárokových skupín a širokej verejnosti,“ napísal koordinátor platformy František Štulajter.
Prevod lesov v národných parkoch pod rezort životného prostredia je podľa platformy nelogický a neodôvodnený krok, pretože ponecháva bokom všetky ostatné druhy chránených území. Štulajter v liste poukázal napríklad na vtáčie územia, územia európskeho významu, pralesy či prírodné rezervácie nachádzajúce sa mimo národných parkov.
Precedens
Členovia iniciatívy argumentujú tiež tým, že Štátna ochrana prírody SR bola zriadená ako nezávislá odborná organizácia, ktorej úlohou je garantovať zákonnosť a odbornosť na úseku ochrany prírody, a toto robí kontrolou, vypracovaním odborných stanovísk a posudkov.
„Preto je neprípustné, aby sama sebe vystavovala súhlasy na vykonávanie činnosti bez akéhokoľvek kontrolného mechanizmu. Prijatie novely zákona by vytvorilo precedens v európskej legislatíve,“ uvádza sa v liste.
Ako dodal Štulajter, platforma presadzuje komplexný prístup k správe krajiny, ktorý by sa mal odzrkadľovať v legislatíve aj v zlúčení ministerstiev, potrebná je podľa neho „ústava pre lesy“ a jedno ministerstvo prírodných zdrojov.
Zmenu v riadení národných parkov ohlásil šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) s tým, že ju prinesie novela zákona o ochrane prírody, ktorú envirorezort posúva do legislatívneho procesu. Novelu napokon predložili do parlamentu koaliční poslanci.
oslankyňa parlamentu Anna Zemanová (SaS) pre TASR potvrdila, že o takýto postup požiadal Budaj. Ten iniciatívu poslancov víta, pretože sa množia rôzne prekážky pri prijímaní legislatívy. Takýto postup však kritizuje ministerstvo pôdohospodárstva.