V decembri 2021 uplynulo 16 rokov, odkedy do civilu odišlo posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby. Na Slovensku sa tak skončila éra povinnej vojenskej služby a začala sa éra budovania profesionálnej armády a plnej spolupráce so Severoatlantickou alianciou.
V súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine sa v susednom Česku, ktoré sa rovnako dalo na cestu budovania profesionálnej armády, otvorila v parlamente diskusia o obnovení povinnej vojenská služby. Tamojšia ministerka obrany to zamieta. Rovnaký postoj razí aj slovenské ministerstvo obrany.
„Tento krok by totiž okrem enormného organizačného úsilia vyžadoval aj miliardové investície do infraštruktúry. Tá totiž už roky neráta s výcvikom desiatok tisícov ľudí, ako tomu bolo v minulosti. Zároveň, podľa našich prieskumov, je záujem medzi verejnosťou o opätovné zavedenie ZVS minimálny,“ hovorí pre Brainee hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková
Skokový nárast sa neudial
Na druhej strane - ministerstvo vzhľadom na momentálnu situáciu na Ukrajine zaznamenalo zvýšený záujem o zapojenie sa do aktívnych záloh. „Evidujeme mierne zvýšený záujem - občania sa proaktívne zaujímajú ako môžu pomôcť v spojitosti s dobrovoľnou vojenskou prípravou. Nejde však o skokový nárast záujmu,“ ozrejmila Kovaľ Kakaščíková.
Čo je vlastne aktívna záloha?
Využíva sa predovšetkým na doplňovanie ozbrojených síl v stave ohrozenia štátu či vo vojnovom stave. Obvykle ich tvoria muži a ženy, ktorí majú civilné zamestnanie, popri tom však chodia na vojenské cvičenia. Aktívne zálohy ale možno použiť aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí a nevojenských krízových situácií – najmä na pomoc pri živelných a ekologických katastrofách.
Nastavenie súčasného zákona limituje počet ľudí v zálohách
V susednej Českej republike môže do aktívnych záloh vstúpiť ktorýkoľvek občan, ktorý splní zdravotné limity a určené pravidlá. Podľa denníka Pravda je v Českej republike o službu v aktívnych zálohách veľký záujem. Evidujú tam viac ako 3 300 vycvičených záložníkov, pričom do roku 2025 ich plánujú vo svojich radoch až 5 873.
Na Slovensku je však situácia podstatne horšia. Kým v ozbrojených silách pôsobí zhruba 16-tisíc príslušníkov, vojakov v aktívnych zálohách je 136. Na rozdiel od Česka, do aktívnych záloh na Slovensku môžu vstúpiť iba bývalí profesionálni vojaci, alebo vojak základnej vojenskej služby resp. občania, ktorí absolvovali dobrovoľnú vojenskú prípravu, ktorá funguje od roku 2016.
Podmienky pre prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy
Ak sa chce občan stať vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, musí spĺňať viacero podmienok. V prvom rade musí požiadať o prijatie na príslušnej regrutačnej skupine. Urobiť tak môže občan, ktorému vznikla branná povinnosť alebo ju dobrovoľne prevzal
Záujemca musí byť spôsobilý na právne úkony, mať štátne občianstvo Slovenskej republiky, musí byť bezúhonný, spoľahlivý, ovládať štátny jazyk, musí mať najmenej stredné odborné vzdelanie, nesmie byť evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, byť zdravotne a psychicky spôsobilý, nesmie byť voči nemu vedené trestné stíhanie a musí úspešne absolvovať prijímacie konanie.
Do dobrovoľnej vojenskej prípravy môžu byť prijatí ako muži, tak aj ženy.
Vojaci aktívnych záloh majú podľa zákona nárok na motivačný príspevok 600 eur ročne za predpokladu, že absolvujú aspoň 75 percent času cvičenia. Podľa dĺžky cvičenia dostanú aj pomernú časť hodnostného platu.
Okrem toho rezort obrany uhrádza zamestnávateľom mzdové náklady za čas neprítomnosti zamestnancov v práci a platí tiež zdravotné a sociálne odvody za čas cvičenia
Súčasné zákony umožňujú mobilizovať aj civilistov, no tým by v praxi chýbal potrebný výcvik, aby mohli byť okamžite použiteľní.
Indoktrinácia
Naďov rezort plánuje už dlhodobejšie umožniť otvorenie aktívnych záloh širšiemu okruhu občanov, aby bol vstup do nich flexibilnejší než v súčasnosti. Zatraktívnenie aktívnych záloh má podľa ministerstva aj ďalšie výhody.
Očakáva, že by napríklad mohli oslabiť rôzne polovojenské organizácie, kde sa dobrovoľníci stávajú často obeťami indoktrinácie extrémistickými ideológiami.
„Veľa ľudí ide do tých polovojenských skupín preto, že majú radi armádu a ozbrojené sily, a nie preto, že chcú počúvať nejakého pravicového extrémistu, ktorý si napĺňa svoje politické záujmy viac, ako dbá o bezpečnosť našej krajiny,“ spomínal minister Jaroslav Naď ešte v januári minulého roka.
Chronológia vývoja priebehu vojenskej služby od vzniku Československej republiky po súčasnosť
Po vzniku samostatnej Československej republiky ustanovoval branný zákon z roku 1920 vojenskú službu ako prezenčnú službu v trvaní 14 mesiacov. Zákon platil do 30. septembra 1949 s prestávkou v priebehu 2. svetovej vojny.
Počas vojny v rokoch 1939 až 1945 trvala na Slovensku prezenčná vojenská a pracovná služba 24 mesiacov.
Dĺžka prezenčnej služby vysvätených duchovných kresťanských cirkví uznaných a recipovaných štátom bola šesť týždňov.
Po 2. svetovej vojne nadobudol účinnosť nový branný zákon, ktorý platil takmer 50 rokov až do 1. januára 1998.
Dĺžka základnej služby bola do určená na 24 mesiacov.
Od 29. januára 1990 bola nariadením vlády Československej socialistickej republiky upravená dĺžka základnej služby. Vojakom, ktorí nastúpili na vojenčinu v roku 1988, sa skrátila na 22 mesiacov. Vojakom, ktorí narukovali v roku 1989, sa upravila na 20 mesiacov. Ženatým vojakom, so zníženou zdravotnou klasifikáciou alebo sociálnym prípadom sa skrátila na 18 mesiacov bez ohľadu na nástupný termín.
Od 14. marca 1990 na základe novely branného zákona trvala základná služba 18 mesiacov. Od 30. júna 1993 sa nariadením vlády skrátila na jeden rok. Od 1. januára 1998 nadobudol účinnosť nový branný zákon, pričom dĺžka základnej vojenskej služby ostala dvanásť mesiacov. Od roku 2001 sa novelou skrátila na deväť mesiacov.
Od 1. júla 2002 začal platiť nový zákon o brannej povinnosti, ktorý ponechal deväťmesačnú vojenčinu až do konca roka 2003.
Od januára 2004 sa základná vojenská služba novelou skrátila na šesť mesiacov, čo platí až do súčasnosti.
Dĺžka civilnej služby sa menila v závislosti od trvania základnej služby. Od júla 1990 až do 3. októbra 1995 bola civilná služba o polovicu dlhšia ako základná služba. Do 29. júna 1993 trvala 27 mesiacov a od 30. júna 1993 18 mesiacov.
V čase od 4. októbra 1995 do 30. júna 2000 bola dĺžka civilnej služby dvojnásobkom trvania základnej služby - 24 mesiacov.
Od 1. júla 2000 je dĺžka civilnej služby opätovne 1,5 násobkom trvania základnej služby. S postupným skracovaním základnej služby sa upravoval aj rozsah civilky. Od júla 2000 na 18 mesiacov, od januára 2001 na 13,5 mesiaca a od januára 2004 na 9 mesiacov.ň
Historický ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii. Každý vojak je povinný zložiť Vojenskú prísahu.
